Poznámka Mikuláša Jesenského: Sviatky (ne)pokoja

Uplynulú sobotu sme rovnako ako po minulé roky absolvovali s rodinou úžasnú párty. Vytrhla nás zo zbesilého predvianočného zhonu a nepokoja. Naša blízka nás pozvala na narodeniny. A bolo veselo.

Schuti sme ju všetci vytančili (či skôr naopak), do sýtosti sme sa vyšantili, nasmiali a vďaka oslávenkyni sme sa neskoro večer vracali domov akoby znovuzrodení, opití láskou…

Nebolo by na tom možno nič zvláštne, keby na jej narodeninovej torte nesvietila stovka!!! Nech akokoľvek premýšľam, nepoznám jej slabé ľudské stránky. Je nenapraviteľná optimistka s brilantnou pamäťou, neutíchajúcim, briskným čiernym humorom, veľkorysosťou a láskavosťou.

Tetu Magdu, alebo „mamko“, ako ju volá jej jediný syn Ivan a všetci príbuzní roztrúsení od Ameriky po Izrael, nemôžete nemilovať. Na jej tvári vládne nemiznúci úsmev, lebo, ako hovorí, nemá na smútok čas. Denne skypuje s príbuznými a priateľmi, súkromne učí angličtinu, stále dokonale upravenú ju môžete stretnúť na koncertoch, v divadle, na premiérových filmoch kinách, alebo v Tip Tope, kam chodí na nákupy. Tým všetkým si udržiava neuveriteľnú životnú energiu. A jej hláška sobotňajšieho večera? „Lepšie mať pivo v žalúdku, ako vodu v pľúcach…“

Magda Zadorová má pritom na smútok more dôvodov. V lágri prišla o rodičov, brata a najmladšiu sestru. Ďalšie dve sestry, s ktorými prežila holokaust, sa vysťahovali po vojne do Izraela, a jediný syn žije v USA. Jej „najmladšou priateľkou“ je moja 40-ročná dcéra. „Lucka, čo máš za problém? Život je o niečom úplne inom…“ Kiežby posolstvo tety Magdy zasiahlo čím viac z nás.

Všetkým ľuďom dobrej vôle želám PEKNÉ SVIATKY! 

[ad][/ad]