Československo sa stalo základom aj slovenskej štátnosti, hovorí prezidentka Čaputová

ZÁKLAD SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI

Hlava štátu na sociálnej sieti uviedla, že Československo sa stalo základom aj slovenskej štátnosti. Prezidentka pripomína, že 20 rokov demokratického života nahradil nacistický a komunistický útlak. „Pri tomto spätnom pohľade vidíme ešte zreteľnejšie, akým darom je 34 rokov slobodného vývoja, ktoré máme za sebou, či už v spoločnom štáte, alebo ako dve samostatné republiky,“ napísala.

Hlava štátu je zároveň presvedčená, že Slovensko a Česko to v súčasnosti viac spája ako rozdeľuje, aj napriek tomu, že už viac ako 30 rokov idú vlastnou cestou.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Čaputová sa bude brániť voči Ficovým vyjadreniam súdnou cestou

Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.

MARTINSKÁ DEKLARÁCIA

Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.

(sita, vr)