Poslanci schválili novelu ústavy

Novelu podporili poslanecké kluby Smeru-SD, SNS a Hlasu-SD, s výnimkou Jána Ferenčáka, ktorý bol prítomný, ale nehlasoval, ako aj Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), s výnimkou poslancov Františka Mikloška a Františka Majerského, a tiež všetci nezaradení poslanci okrem Ľubomíra Galka. Hlasoval za ňu aj poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka a dvaja poslanci z Matovičovho Hnutia Slovensko – bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a Rastislav Krátky.

Hlasovanie o novele ústavy poslanci ešte pred letnými prázdninami presunuli na septembrovú schôdzu Národnej rady SR. Dôvodom bolo, že by sa pre prijatie novely ako celku nenašlo potrebných 90 hlasov. Podporiť ju totiž odmietli poslanci za KDH František Mikloško aj František Majerský. Poslanec Hlasu-SD Ján Ferenčák tiež avizoval, že sa nezaprezentuje a žiadal presun hlasovania na jeseň. Bez týchto troch hlasov by Smer-SD, Hlas-SD, SNS, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Kresťanská únia (KÚ) nemali dostatok hlasov na schválenie návrhu. Počas leta zomrela poslankyňa Anna Záborská z Kresťanskej únie, ktorá novelu plánovala podporiť. Na jej poslanecký mandát nastúpil Igor Dušenka, ktorý deklaroval, že tento návrh nepodporí.

Hlasovať o novele ústavy sa malo pôvodne vo štvrtok 25. septembra. Premiér Robert Fico (Smer-SD) na tlačovej besede pred hlasovaním povedal, že Slovensko má „historickú šancu“ na zásadnú zmenu ústavy. Smer podľa neho ponúka 42 hlasov a očakáva podporu aj od ďalších koaličných i opozičných poslancov. Ak novela nezíska ústavnú väčšinu, téma sa v tomto volebnom období uzatvorí. „Buď dnes, alebo už nikdy,“ uviedol Fico vo štvrtok s tým, že vláda urobila maximum pre schválenie novely doma aj na medzinárodnej úrovni. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) však tesne pred hlasovaním informoval poslancov, že hlasovanie sa odkladá na piatok na 11:00, čo sa stretlo s nevôľou opozičných poslancov, ktorí žiadali vysvetlenie dôvodu presunutia hlasovania.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Energopomoc zaplatíme z eurofondov. Fico ju prirovnal k vylodeniu počas druhej svetovej vojny

Cieľom návrhu novely ústavy je podľa prekladateľa posilnenie tradičných hodnôt pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenska. Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) dané hodnoty vychádzajú z preambuly Ústavy SR, a tiež sú spojené s uznaním manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Návrh novely, ako ho schválili poslanci, zdôrazňuje zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, či manželstvo a rodinu. Okrem iného sa zakotvuje do ústavy, že SR uznáva len dve pohlavia, a to muža a ženu. Osvojiť dieťa si môžu len zosobášené páry. Zavádza sa aj rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výučbe, ktorá je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu, respektíve na vzdelávaní, ktoré sa týka intímneho života a sexuálneho správania.

Novela ústavy presadzovaná Smerom-SD sa stretla s kritikou nielen u opozície, ale aj u odborníkov. Benátska komisia, ktorá je poradným orgánom Rady Európy, potvrdila obavy pred vážnymi právnymi rizikami koaličného návrhu novely ústavy týkajúcej sa kultúrno-etických otázok. Tvrdí to skupina slovenských právnikov, ktorá už v júni upozornila najmä na nezlučiteľnosť novely s našimi medzinárodnými a európskymi záväzkami, na oslabenie ochrany ľudských práv a na právnu neistotu, ktorú by prijatie novely spôsobilo. Na stanovisku slovenských právnikov k pripravovanej novele sa podieľali akademička a vysokoškolská učiteľka Lucia Berdisová, expertka na ľudské práva Janka Debrecéniová, diplomat a odborník na medzinárodné právo Metod Špaček, bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu Slovenskej republiky Daniel Šváby, akademička a odborníčka na obchodné právo Lucia Žitňanská a akademik a bývalý člen Súdnej rady SR Jozef Vozár. Okrem iného komisia podľa právnikov konštatovala, že navrhovaná novela by umožnila štátu svojvoľne si vyberať, ktoré medzinárodné zmluvné záväzky a rozhodnutia súdov bude rešpektovať a ktoré nie. Slovenská advokátska komora na návrh reagovala tým, že považuje za zásadné, aby Slovenská republika pri akýchkoľvek ústavných zmenách zachovávala lojalitu k právu Európskej únie a dôsledne rešpektovala svoje medzinárodné záväzky, najmä v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd.

(SITA,ma)