Atilla Duncsák – Suverén farieb, tvarov a línií

Košice sa ešte v prvej polovici uplynulého storočia stali významnou výtvarno-umeleckou križovatkou. Pútnici maliarstva, sochárstva alebo grafiky buď ňou prechádzali, buď sa tu usadili, aby významnou mierou obohatili umelecký kolorit nášho mesta. Z viacerých spomeňme Boreckého, Bukovinského, Doboša, Kalnu, Króna, Rogovského.

ATELIÉR V IZBE

V tunajšom umelecky aj ľudsky prajnom prostredí sa pred vyše tromi desaťročiami natrvalo usadil aj Attila Duncsák. Výtvarne zdatný homo creator, ktorý predtým, než svoju výrazovú potenciu naostro rozvinul po štyridsiatke v nezameniteľnú a svojskú komornú maľbu, uplatnenie nachádzal v nástennej maľbe, keramike, umeleckom skle. Bolo to v čase samotných prvopočiatkov.

Po období nadobúdania umeleckého sebavedomia a zmocňovania sa základných výtvarno-umeleckých grifov, či už počas stredoškolských štúdií v Užhorode, alebo vysokoškolskej prípravy v Petrohrade, v umeleckom živote Attilu Duncsáka nadišlo obdobie neúprosného zápasu o fundamentálny ráz a povahu svojho maliarstva.

To už s vlastnou rodinou natrvalo žil a intenzívne tvoril v Košiciach, kde v malej izbe svojho sídliskového bytu si zriadil skromný ateliér.

MEDZI FARBAMI

Na to, ako Duncsákov zápas o charakter jeho maliarskeho aktu medzičasom vyvrcholil, poukazuje aktuálna prierezová výstava, ktorú usporiadala Východoslovenská galéria na prahu 75. výročia umelcovho životného jubilea pod názvom Medzi farbami.

Popri ukážkach diel úžitkovej povahy (sklo, keramika) nosným médiom Duncsákovho umenia je maľba. Jej nápadnosť i nápaditosť potencuje svetelná kvalita farieb, figúra ako nositeľka aj hýbateľka deja, ktorý na obraze plynie priamo pred očami recipienta ako neobyčajne bohatá, čarovná, fantastická feéria.

Podstatným znakom Duncsákovho maliarstva je kontrapozičná hra alúzií a ilúzií, t.j. defilé bizarností a maškár, pochabých hier a bláznovstiev. Slovom theatrum mundi v protiklade k voľnému výkladu o predstave či iluzórnosti ľudských vzťahov, o ich čistote, morálnej a mravnej výške.

Maliar zosnovanú ideovú rovinu diela zhusťuje do rôznych časových rovín, kde sa prelína minulosť s trvalo obsiahnutou prítomnosťou.

KULTÚRNE SYMBOLY

Duncsák posúva do konfrontačného súvzťahu tiež kultúrne symboly skrz postavy rôzneho socio-kultúrneho pôvodu, prípadne skrz fragmentárne narážky na kultové miesta archaických kultúr alebo umelecké obdobia, ako je renesancia, barok a i.

Od historizujúceho bádania umeleckých a dejinných udalostí umelec takto prechádza od sebaskúmania k odkrývaniu súkromných dejín, s cieľom potvrdiť autentickosť neraz ním samotným spochybnenej a relativizovanej osobnej identity.

Umeleckú kvalitu a úspešnosť Attilu Duncsáka potvrdzuje fakt, že je nositeľom mnohých zahraničných ocenení. Zatiaľ poslednou cenou je Zlatý kríž, ktorý mu udelil prezident Maďarskej republiky roku 2013 za vysokú úroveň umeleckej tvorby. Výstava potrvá do stredy 25. 3. 2015.