„Deti“ Uja Bonifáca spomínali na skvelého človeka

Deti Uja Bonifáca sa stretli po dlhých tridsiatich deviatich rokoch. Spomínali na herca Jozefa Hodorovského, s ktorým vystupovali v rokoch 1960 až 1968, kým jeho účinkovanie stopol vtedajší režim pre jeho politické postoje. 

Poslednýkrát sa spoločne ako skupina bývalých detí Uja Bonifáca, ktoré majú v súčasnosti od šesťdesiat do sedemdesiat rokov, videli v roku 1978. 

Náhoda v parku

Do prvej štvorice detí, ktoré začali účinkovať s Ujom Bonifácom, patrila aj Alžbeta Linhardová.

„Pamätám si presne dátum, kedy som stretla Uja Bonifáca. Bolo to v nedeľu 31. júla 1960, keď sme išli do Petrovho sadu (Mestský park) kŕmiť labute. Okolo nás prebehol na starom bicykli človek, prišiel do altánku a zvolal k sebe deti,“ zaspomínala A. Linhardová. Deťom sa dovtedy neznámy muž predstavil ako Ujo Bonifác. Oznámil, že každú nedeľu sa tam bude s nimi stretávať. 
„Požiadal, aby sme mu priniesli výkresy, niečo zarecitovali alebo zaspievali,“ povedala bývalá novinárka, ktorá vtedy mala osem rokov, teraz má o šesťdesiat viac.

Veľká superstar

V parku sa Ujo Bonifác s drobcami stretával do septembra, potom sa presťahoval do hotela Schalkház, kde začali pravidelné nedeľné predstavenia.

„Bola som v prvej štvorici začiatočníkov, dvaja chlapci a dve dievčatá. Pomáhali sme mu, robili scénky. Boli to pravidelné programy pre deti a rodičov. Po roku sme sa presťahovali do terajších priestorov divadla Thália, kde sme boli dva roky a potom sme účinkovali v Dome umenia. Bola to davová psychóza, po meste boli bilbordy, informoval o tom mestský rozhlas. To všetko trvalo do roku 1968,“ uviedla A. Linhardová.

Televízna premiéra

Košická televízia začala vysielať vo februári 1962 a už 6. marca bol Ujo Bonifác so „svojimi“ deťmi vo vysielaní. „Relácia sa volala „Kytička pre mamičky“. Bola to skladačka našich pesničiek, skladieb, básničiek, proste všetkého, čo sme mali nacvičené,“ doplnila A. Linhardová, ktorú mrzí, že pri oslavách televízie o programe nie je žiadna zmienka.

J. Hodorovský nebol spokojný, že deti spievajú prevzaté pesničky dospelých. Spojil sa s Janom Patarákom a vymýšľali pesničky pre deti. „Od 1. júla 1962 sme už mali reláciu „Našli sme pesničku“, spievali sme naživo a pesničky sa stali detskými hitmi. Najprv sme išli na národnom okruhu, neskôr na celoštátnom,“ prezradila A. Linhardová.

Prišla z Prahy

Stretnutie „detí“ nadchlo aj 66-ročnú Danielu Hronskú, ktorá iba kvôli tejto udalosti pricestovala z Prahy. „Mohli sme byť rôzne rozprávkové postavy, ja som bola Snehulienka, Šípková Ruženka aj Nšo-či,“ smeje sa nad svojim pôsobením u Uja Bonifáca.

Historické šaty

Ako šesťročná začala v roku 1962 vystupovať u Uja Bonifáca aj Oľga Ičová (62). „Priniesla som na stretnutie šatôčky, v ktorých som vystupovala. Teraz si ich oblieka vnučka,“ konštatovala O. Ičová, ktorá bola u Uja Bonifáca do roku 1968.

Skvelý dedo

Peter Kulčár (36) zastupoval na stretnutí rodinu J. Hodorovského. „Dedkove vystúpenia poznám z rozprávania. Rád som s ním trávil čas a vážil som si ho ako dedka, bol úžasný človek,“ vyznal sa vnuk. Dodal, že nikto z rodiny sa nevybral v šľapajách detského zabávača a herca. „Je to možno škoda. Ja, napríklad, pracujem v hutníckej fabrike,“ priznal P. Kulčár.

Pripravujú knihu

Počas ôsmich rokov účinkovania sa v programoch objavilo viac ako tristo detí. Na stretnutie prišla necelá desatina. „Stretli sme sa v oklieštenej forme. Mnohí odišli do sveta a niektorí už aj zomreli,“ konštatovala A. Linhardová, ktorá miesto stretnutia, na Dominikánskom trhu, nevybrala náhodou. Niekoľko metrov odtiaľ J. Hodorovský býval a prvé skúšky prebiehali v jeho byte.
Do konca roka by mala vyjsť kniha spomienok, ktorú zostavili „deti“ Uja Bonifáca s bohatou obrazovou prílohou.

(HKL)
Foto: Robo Hakl, archív lia, oi