Egypťan Reda Daoud sa usadil v Košiciach: „Bol by som rád, keby som mohol povedať, že som Slovák“

Z Afriky sa presťahoval s celou rodinou do Európy, keď mal šesť rokov. Ako šéfkuchár pracoval v rôznych krajinách, no nakoniec sa zamiloval do Slovenska. V metropole východu žije 44-ročný Egypťan Reda Daoud so svojou manželkou Luckou aj dcérkou Amal. 

Reda Daoud prišiel na Slovensko približne pred 13 rokmi. Ako inak, predtým ani nevedel, že takáto krajina existuje, poznal jedine Prahu. „Vtedy panovala všeobecná mienka, že tu nič nie je, len zima… A keď som prišiel do Žiliny, pred letiskom stálo len jedno auto, tak sa mi ten názor potvrdil…“ 

Len dobrý deň a dovidenia

Prvé dni boli preňho veľmi ťažké. „Nepocítil som k tomuto miestu žiadnu lásku, myslel som si, že po pár mesiacoch sa zbalím a odídem.“ Svoju vinu na tom mala aj jazyková bariéra. 

„Bol som ako debil, nevedel som nič, iba dobrý deň a dovidenia. Slovenčina je jazyk úplne iný než všetky ostatné. Potom som sa naučil slová, ktoré som používal v kuchyni, ako soľ, múka, olej. Pozeral som televíziu a snažil sa učiť. Aj dnes však sú slová, ktorým nerozumiem, stále sa učím.“ 

Ostať na Slovensku ho nakoniec primäla láska. „S manželkou Luciou sme sa spoznali v Bratislave, pracoval som v hoteli v Starom Meste, ona študovala a párkrát tam zašla. Páčila sa mi a nejako sa to stalo,“ spomína Reda. 

Práca ho zaviala do nášho mesta, kde ho nasledovala aj jeho polovička. V Košiciach sa aj vzali a tu sa im narodila dcérka Amal. Aj keď obaja z manželov sú z iných kultúr, Reda sám hovorí, že Luciina rodina s ním nikdy žiaden problém kvôli jeho pôvodu nemala. „Sú skvelí, až mi je ľúto, že nie je viac priestoru na to, aby sme spolu trávili čas.“ 

[ad][/ad]

Kariéra šéfkuchára

Predtým, ako sa Egypťan usadil v Košiciach, veľa cestoval. Počas svojej 18-ročnej kariéry v gastronómii pracoval okrem Európy aj v Izraeli či v Dubaji. „Myslím, že som varil skoro na celom európskom kontinente – v Holandsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku… Všade som sa priučil miestnej gastronómii a to ma obohatilo.“ 

Okrem kuchýň spoznával Reda aj kultúru a mentalitu ľudí v krajinách, kde žil. Myslí si, že Slovensko je jedna z najlepších krajín pre život. „Mentalita ľudí tu má svoje plusy aj mínusy. Mám pocit, akoby mladí ľudia nemali sny a radšej sa zbalia a odídu za prácou inde, čo je podľa mňa blbosť. Napríklad v Nemecku pracujú na nižších pozíciách, ktoré nezodpovedajú ich vzdelaniu, navyše, nie sú doma. Slováci by mali byť viac hrdí na svoju krajinu, viac si ju vážiť, odísť do cudziny len vtedy, keď už fakt nenájdu doma možnosť svojho uplatnenia.“

Láska k Slovensku

Podľa neho máme byť na čo hrdí. „Máte tu všetko – zeleň, hory, vodu, veľa dobrých ľudí, ktorí pomôžu, ak treba. Chýba mi však hrdosť na vaše korene. Ak ju nemáte doma, ako by ste ju mohli mať v zahraničí? Ja osobne som hrdý na to, že žijem na Slovensku. Skôr mi je ľúto, že moji rodičia nie sú Slováci, aby som mohol povedať, že som Slovák aj ja.“

Napriek nefalšovanej láske k súčasnému domovu sa Reda stále rád vracia v rámci dovolenky do rodnej krajiny. Z Egypta odišla celá jeho rodina, keď mal šesť rokov. „Moja mamka je Grékyňa a otec bol Egypťan, spoznali sa v Alexandrii. Rozhodli sa vyskúšať život v Európe, a preto sme odišli z Egypta do Holandska…“ 

[ad2][/ad2]

V Holandsku vyštudoval hotelovú biznis akadémiu. Tam aj začal pracovať v gastronómii, vďaka ktorej nakoniec zavítal aj na Slovensko, kde sa usadil. Dvakrát ho navštívil aj jeho brat Sabry. „Prišiel s manželkou, ktorá je Holanďanka, a dvoma synmi. Páčilo sa im u nás, aj keď švagriná sa tu nudila, no zhodnotila, že Slovensko žije viac kultúrou než Holandsko. Boli nás pozrieť pred 10 rokmi aj toto leto a videli veľký rozdiel, Slovensko rastie.“ 

Reda pritom neuvažuje o tom, že by sa natrvalo vrátil do Egypta. „Brat sa ma pýtal, či sa ako starší nechcem vrátiť do Egypta. Nikdy by som zo Slovenska nechcel odísť, tu zomriem.“

Na to, že sa Reda cíti v Košiciach ako doma, má vplyv aj to, že sa nestretol s nijakým rasistickým správaním voči nemu. Sám pritom dodáva, že osobne ho nezaujíma vierovyznanie ľudí.

„Dôležité je to, či je človek dobrý či zlý, nechcem nikoho škatuľkovať len na základe vierovyznania. Problémy vo svete plynú práve z viery.“

Bryndziaky od srdca

Ako dlhoročný šéfkuchár vie Reda zhodnotiť aj gastronómiu na Slovensku. „Veľkým mínusom je, že Slovensko je ďaleko od medzinárodného gastronomického trhu, od surovín, ktoré sa vo svete bežne používajú, no tu sa ťažko zháňajú.“ Na druhej strane vychvaľuje naše bryndzové halušky, najmä ak sú urobené od srdca a nie z mrazáku.„Je veľký rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými kuchármi, ktorí vedia z jedného kurčaťa urobiť viacero chutných jedál, kým tu akoby sa dával dôraz len na čo najdrahšie suroviny, čo je pritom nepodstatné. Rovnako sa veľký dôraz kladie na to, ako reštaurácia vyzerá, na jej vonkajšok, aby bolo všetko pekné a nie na jedlo a vôňu kuchyne.“ Rovnako dôležitá je podľa Redu v gastronómii obsluha. 

Egypťan žijúci na Slovensku už dlhšie sa totiž nevenuje profesionálnej gastronómii, ale v Košiciach prevádzkuje dva shisha bary. „Ak príde ten správny čas, rád by som sa k vareniu vrátil aj tu a do Košíc priniesol kúsok orientu.“ 

[article slug=“v-pekle-sa-stretla-s-anjelom-smrti“][/article]

[ad3][/ad3]