Fotil snúbencov medzi slonmi, na zaoceánskych lodiach i na Chopku

Svadba, jeden z najkrajších a najdôležitejších dní v živote. Spojenie dvoch životov, dvoch duší v jednu. Zachytiť tieto emócie pomocou objektívu nie je však jednoduché. Niečo o tom vie aj košický fotograf Peter Dávid. Lásku zvečňuje pomocou fotoaparátu často v tých najnetradičnejších prostrediach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí… 

Košičan Peter Dávid (34) vyštudoval Hotelovú akadémiu v Košiciach. Tak, ako mnoho mladých ľudí, aj on sa po ukončení strednej školy rozhodol vycestovať za prácou do Anglicka. Nešiel si tam však zarobiť na hypotéku či nové auto. Cieľ mal iný – našetriť si na kvalitný fotoaparát. „Fotografovaniu som sa začal venovať ako dvadsaťročný. V tej dobe ešte digitálne fotoaparáty boli len na začiatku svojho vývoja. Po niekoľkých výplatách v reštauračných službách som si kúpil analógovú zrkadlovku…“

Queen Mary 2

Všetky začiatky sú ťažké. Inak to nebolo ani v Petrovom prípade. Na svoju prvú fotku, ktorú urobil, si pamätá veľmi dobre, keďže, ako vraví, ani to v podstate fotka nebola. „Keď som dal vyvolať film, nebolo na ňom absolútne nič. V tej dobe som nemal ani páru o tom, ako funguje manuálny fotoaparát. Nevedel som ani, čo je clona. Bol som samouk.“

Predtým, ako sa natrvalo vrátil do svojho rodného mesta, pracoval na zaoceánskej výletnej lodi Queen Mary 2. „Mám to šťastie, že nie som typ, čo bude sedieť doma na zadku a snívať. Práca v hotelierstve ma prestala napĺňať. Mal som jediný cieľ – stať sa fotografom.“

Iný rozmer

V roku 2009 sa stretol s uznávaným košickým svadobným fotografom Eugenom Bernáthom. Začal pracovať ako jeho asistent. „Podľa mňa v tom čase kvalita týchto fotiek bola na slabšej úrovni, a preto som navštívil Londýn. Práca zahraničných fotografov mi ukázala úplne iný rozmer, ktorý som dovtedy nemal šancu spoznať. Po štúdiách v Prahe, Londýne, Birminghame a v Benátkach u celosvetovo známych fotografov som sa svadobnému foteniu začal viac venovať a v tejto oblasti som našiel nový smer.“

Za svadbou do Kapského Mesta

Peter postupne začal svoje sny premieňať na skutočnosť, a keďže jeho záľubou je aj cestovanie, spojil príjemné s užitočným. Práca ho zaviedla až do Južnej Afriky. „Pred dvoma rokmi mi prišla mailová správa od Chantal a jej snúbenca Ashleyho, že sa im páčia moje fotografie a vybrali si ma ako svadobného fotografa. Svadba však nebola na Slovensku, ale v Kapskom Meste. Neváhal som ani minútu. Bola to veľká výzva – iná kultúra, miesto, ľudia. Lákalo ma hlavne to, že zažijem svadbu úplne inú ako u nás.“

Deň po svadbe sa s novomanželmi dohodol, že pôjdu fotiť portrétne fotografie do slonieho parku Knysna, kde cestovali šesť hodín. „Približne po 15 minútach fotenia so slonmi sa strhla búrka, a tak sme sadli do auta a cestovali späť. Afrika je plná slonov. Prečo sme sa však vybrali tak ďaleko? Je to jediný park, kde sú slony zvyknuté na ľudí, viete byť pri nich úplne blízko a nemusíte sa báť, že vás udupú,“ dodáva s úsmevom.

Litovčania na Chopku

Nie vždy cestuje za snúbencami do zahraničia, niekedy sa rozhodnú prísť aj oni za ním na Slovensko. „Pred niekoľkými rokmi ma kontaktoval pár z Litvy. V minulosti boli na Slovensku na Chopku a do tejto scenérie sa zamilovali. Vtedy si povedali, že keď raz budú mať svadbu, tak to bude na tomto úžasnom mieste.“

Stretli sa v Demänovskej doline a odtiaľ lanovkou vyšli na Chopok. Počasie im absolútne neprialo, skoro celý deň pršalo a bolo zamračené. „Vo všetkom zlom treba hľadať aj niečo dobré. Pre mňa bola táto svadba zatiaľ tou najnetradičnejšou, keďže som po prvýkrát fotil nevestu, ktorá mala inú farbu svadobných šiat ako bielu. Boli totižto čierne. Mne sa tento výber veľmi páčil a som rád, že sú na svete ľudia, ktorí sa neboja experimentovať a svadbu si naplánujú tak, ako ju chcú oni, nie rodičia.“

Snúbenci mu splnili sen

Peter zachytil množstvo nádherných momentov a vytvoril krásne fotografie. „Jednu z mojich naj fotiek som vytvoril v kostole Najsvätejšej Trojice v Košiciach. Vždy, keď som tam bol na obrade, tak som si predstavoval, ako by som tu niekedy nafotil svadobné portréty. Tento kostol ma neskutočne fascinuje. Keď som sa s jedným párom rozprával, kde by sme nafotili ich svadobné portréty, navrhol som im toto miesto. Takže o tom ani nevedia, ale splnili mi môj sen…“

Fotky s dušou

Petrovi nedávno jedna nevesta povedala, že túži po fotke s prababičkou, ale tá sa svadby nemôže zúčastniť, pretože je odkázaná už len ležať na posteli. „Napadlo mi urobiť fotografiu, ako nevesta prababke bozkáva ruku a tým gestom jej tak dáva úctu a poďakovanie za všetko, čo pre ňu v živote urobila. Je to veľmi krásny a pokorný okamih, ako aj v dnešnej dobe dokážeme milovať a nezabúdať na svojich najbližších.“ Peter za ňu získal striebro v medzinárodnej súťaži v kategórii fotožurnalistika. Okrem toho, tento rok sa mu podarilo získať prvé miesto v medzinárodnej súťaži ako najlepší svadobný fotograf na Slovensku. „Fotenie pre mňa nie je len o ‚cvakaní‘. Je toho veľmi veľa, kým vznikne nejaká fotografia, ktorá má príbeh. S priateľkou Alenkou, ktorá mi pomáha, dbáme na každý detail…“

foto: Peter Dávid