Košický policajt nosí zo sveta domov cenné kovy

Košický člen Policajného pohotovostného útvaru Miloš Dolanský nemá problém s tým, aby vzbudil u niekoho rešpekt. Stačí sa len pozrieť na horu svalov a aj agresívny človek si veľmi dobre rozmyslí, či má takémuto policajtovi odporovať.

Kapitán Dolanský si z poslednej veľkej medzinárodnej súťaže doniesol najcennejší kov. Na Európskych hrách policajtov a hasičov v španielskom meste Huelva získal zlatú medailu v kulturistike v kategórii do 90 kilogramov. To však nie je všetko. Na predchádzajúcich dvoch Svetových hrách policajtov a hasičov (World Police and Fire Games) v severoírskom Belfaste (2013) a americkom Fairfaxe (2015) získal strieborné medaily v kategórii nad 170 cm. 

Triumfy

„Sú to súťaže, na ktorých sa môžu zúčastniť policajti, hasiči a príslušníci záchranných zložiek. V mojom športe na nich býva naozaj tvrdá konkurencia,“ hovorí úspešný policajt.

Podľa jeho slov však bola, paradoxne, náročnejšia európska súťaž v Španielsku, ako predchádzajúce svetové hry. „Vážim si úspech z Ameriky i zo Severného Írska, ale Španielsko bolo náročnejšie. Najmä domáci pretekári boli vo vrcholnej forme, pretože krátko po súťaži mali domáci šampionát, takže boli veľmi dobre pripravení. Ale nakoniec to vyšlo výborne a svoju kategóriu som vyhral,“ porovnáva M. Dolanský, ktorý si nedávno doniesol ďalšie zlato. Tentoraz z „civilnej“ súťaže nazvanej Maximum Open 2016 Ljubljana.

V telocvičniach a na kulturistických pódiách sa košický kukláč pohybuje už 12 rokov. Súťaží nielen medzi policajtmi, ale aj na civilných pretekoch. A nemenej úspešne. Pravidelne získava drahé kovy na Grand Prix kondičných kulturistov a umiestňuje sa na popredných miestach na Majstrovstvách Slovenska. 

Cvičenie, cvičenie, cvičenie

„Je za tým veľká drina, ale vôbec to tak neberiem. Na celé moje cvičenie pozerám tak, že som mal vlastne veľké šťastie, že sa môj koníček, teda cvičenie s činkami, stal vlastne mojou prácou. Cvičím aj v robote, pretože je to jej súčasť, musíme sa udržiavať vo výbornej fyzickej kondícii. No a po práci, keď idú kolegovia na pivo, ja idem do telocvične a opäť cvičím. Pred prácou, v práci, po práci, takže v podstate vlastne nikdy neprestávam,“ smeje sa Miloš. 

V práci policajta mu cvičenie určite pomáha. Vzhľadom na povahu policajného remesla je totiž nevyhnutné byť v dobrej nielen psychickej, ale aj fyzickej kondícii. Špecifi cké zákroky, ktoré so sebou táto práca prináša, si to vyžadujú ako samozrejmosť.

Tintítko

Keď sme sa úspešného kulturistu opýtali, čo ho motivovalo k tomuto nie práve najľahšiemu športu, jeho odpoveď nás pobavila. „Viete, na strednej škole som bol veľmi útly. Mal som nejakých 150 cm a tenké ruky a nohy. Tak som si povedal, že urobím niečo preto, aby som zmohutnel. Začal som dvíhať činky. A celkom sa mi darilo, zakrátko mi svaly narástli a získal som rešpekt okolia a sebadôveru. Potom som si povedal, prečo to neskúsiť súťažne? Prihlásil som sa na amatérsku súťaž a hneď prvú som vyhral. No a potom to už išlo samo,“ spomína na svoje kulturistické začiatky.

Okrem policajnej práce a budovania vlastnej muskulatúry stačí vypracovaný muž aj na ďalšie aktivity. Má vlastný kulturistický oddiel s názvom Naytilus bodybuilding klub, v ktorom je už päť rokov inštruktorom. 

Drahý špás

Ako sám vraví, má to šťastie, že ho rodina v jeho športovom fanatizme absolútne podporuje. Nie je to totiž lacný špás, najmä zodpovedajúce stravovanie, ktoré je nevyhnutnou podmienkou úspechu v kulturistike. Sám si hradí aj pobyty na súťažiach a cestovanie na ne, sám si zháňa sponzorov, aby sa na nich vôbec mohol zúčastniť. S pomocou sponzorov hradil aj pobyt v Severnom Írsku alebo v Amerike na svetových policajných hrách. Až na európske hry v Španielsku mu prispela policajná organizácia IPA. Od ministra vnútra dostal za svoje medzinárodné úspešné reprezentovanie slovenskej polície len symbolické fi nančné odmeny. Na súťaže si musí brať dovolenku. Len na európske hry v Španielsku mu zamestnávateľ udelil platené služobné voľno.

„Základom v našom športe je strava. Najmä v posledných fázach prípravy ide o tvrdú a prísnu diétu. Treba jesť veľa mäsa, zeleniny a kontrolované množstvo tuku. Toto je však na dlhú debatu a detaily isto neprezradím, veď každý šéfkuchár má svoje tajomstvá,“ s úsmevom hovorí namakaný muž. Hneď aj dodáva, že je to fi nančne dosť náročné, 
ale jesť predsa musí každý, takže peniaze na stravu sa snaží nevnímať tragicky. Horšie je to totiž vraj s doplnkami výživy…

Keď idú jeho kolegovia na pivo, M. Dolanský zamieri do telocvične. V podstate cvičiť nikdy neprestáva

Doping a kulturistika

Miloš Dolanský sa pri rozhovore o obľúbenom športe nevyhýba ani nepríjemnej téme dopingu. 
„Anaboliká sú všade, ale viac ich odhaľujú napríklad u atlétov alebo cyklistov, ako medzi kulturistami. Ak je ich užívanie pod lekárskym dohľadom a dostatočne kontrolované, je to každého vec, či sa na to dá. V každom prípade 
však treba povedať, že kulturisti na pódiu nezomierajú, ale na hokejových a futbalových štadiónoch sa to už stalo. Neschvaľujem to, ale ani neodsudzujem. No a od toho, aby sa v športe dodržiavali pravidlá fair-play, sú tu medzinárodné antidopingové kontroly. Na súťažiach, ktorých sa zúčastňujem, sú ich pravidlá vždy uvedené v propozíciách,“ hovorí úspešný kulturista.

Podpora blízkych

Napriek tomu, že má 38 rokov, sa ešte Miloš Dolanský nechystá do kulturistického starého železa. „Existujú pretekári, ktorí sú aj v päťdesiatich rokoch vo skvelej forme. Ak mi to zdravie dovolí, tak by som chcel súťažiť čo najdlhšie,“ prezrádza úspešný policajt a kulturista, ktorý si je podľa vlastných slov vedomý, že bez podpory blízkych by sa nedostal tam, kde teraz je. „Musím sa im poďakovať, najmä rodine, trénerovi a sparringp artnerovi, ale aj všetkým známym, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom podporujú. Verím, že im za ich podporu prinášam trocha radosti,“ uzatvára M. Dolanský.

Foto: archív md