Posledný predstavený košického kláštora sa dožil 100 rokov
Najstarší člen slovenskej provincie dominikánov páter Akvinas Juraj Gabura, ktorý bol posledným predstaveným kláštora v Košiciach pred jeho likvidáciou v roku 1950, sa v polovici januára dožil 100 rokov. Pre košice:dnes priblížil jeho život košický dominikánsky kňaz Melichar Jozef Matis. Spolužiak Gustáva Husáka Páter Akvinas sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne. Jeho rodina
Najstarší člen slovenskej provincie dominikánov páter Akvinas Juraj Gabura, ktorý bol posledným predstaveným kláštora v Košiciach pred jeho likvidáciou v roku 1950, sa v polovici januára dožil 100 rokov. Pre košice:dnes priblížil jeho život košický dominikánsky kňaz Melichar Jozef Matis.
Spolužiak Gustáva Husáka
Páter Akvinas sa narodil 17. januára 1915 v Dolnom Kubíne. Jeho rodina sa však presťahovala do Bratislavy, kde v roku 1927 pokračoval v štúdiu na štátnom gymnáziu na Grösslingovej ulici. Jedným z jeho spolužiakov bol aj niekdajší generálny tajomník Komunistickej strany Československa a prezident republiky Gustáv Husák.
Mladý Juraj Gabur sa však nadchýňal pre iné myšlienky. Inšpirovaný ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania po maturite v roku 1933 vstúpil do rehole dominikánov v Olomouci. V roku 1937 sa zasvätil Bohu a o dva roky prijal kňazskú vysviacku.
Predstavený kláštora v Košiciach
Od roku 1940 pôsobil v novozriadenom rehoľnom dome v Trenčíne. Venoval sa apoštolátu spoločenstiev, vydavateľskej činnosti a redigoval duchovnú revue Smer. V novembri 1949 prichádza do Košíc, kde sa stal predstaveným (superiorom) dominikánskeho kláštora.
V tom čase ani netušil, že bude posledným predstaveným pred jeho likvidáciou vtedajšou štátnou mocou v roku 1950. V Košiciach našiel páter Akvinas solídny rehoľný život, no v spoločenskom ovzduší už bolo cítiť nepríjemne ťažkú atmosféru totalitného komunistického režimu.
Posledný dominikánsky profesor
V apoštolskej práci pokračoval tak, ako mu to okolnosti umožňovali. Dával tajné duchovné cvičenia pre vysokoškolákov. Niektorí z nich boli priamo ubytovaní v kláštore, iní sa na noc rozchádzali. Pôsobil aj ako posledný dominikánsky profesor náboženstva na štátnej priemyselnej škole, kde sa venoval abiturientom vyššej školy strojníckej.
Dodnes o tom svedčí aj tablo s fotografiou pátra Akvinasa z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v spomínanej škole. Venoval sa aj sestrám dominikánkam, ktoré spravovali dievčenské gymnázium v Košiciach na Moyzesovej ulici.
Akcia K – „Barbarská noc“
Páter Akvinas mal v apríli 1950 v pláne misiu v Moravskom Lieskovom. Predtým však 13. apríla 1950 navštívil svojich príbuzných v Bratislave. Tam sa dozvedel, že začali internovať rehoľníkov. Bolo mu jasné, že je to začiatok likvidácie mužských reholí, neskôr známej ako Akcia K.
Odohrala sa v noci z 13. na 14. apríla v roku 1950. V tzv. „barbarskú noc“ vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v celom vtedajšom Československu.
Likvidácia košickej komunity
Aj košickú komunitu dominikánov zaistili počas Akcie K podobne ako väčšinu ostatných mužských reholí. Možno vďaka prozreteľnosti sa nepodarilo zadržať jedine predstaveného pátra Akvinasa.
Z Košíc bol na ŠtB v Trenčíne okamžite odoslaný takýto ďalekopis: „Počas akcie K bolo zistené v kláštore dominikánov v Košiciach, že Juraj Akvinas Gabura, rehoľník, odišiel a toho času sa má zdržiavať v Trenčíne na Námestí sv. Anny, t. j. bývalý kláštor. Žiadam o prešetrenie, či sa menovaný rehoľník nachádza vo vašom obvode na uvedenej adrese. Jestli áno, nech je tento odoslaný do kláštora Pezinok.“
Odsúdený na doživotie
Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa páter Akvinas od apríla 1950 dva roky ukrýval hlavne na Orave. Pretože 16. augusta 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, v novembri 1952 ho ako 37-ročného odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer osem rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach.
Otec slovenských dominikánov
Po amnestii v roku 1960 sa dostal na slobodu a býval v rodičovskom dome v Bratislave. Pracoval ako robotník a skladník, ale popritom sa venoval aj intenzívnemu apoštolátu v rodinách a tiež ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 často prichádzal do dominikánskeho kláštora v Košiciach, kde sa už v slobodných pomeroch začala obnova rehoľného života.
Pomáhal s výchovou nových členov, pretože Košice sa v tom čase stali formačným centrom slovenských dominikánov. Pamätníci spomínajú na hodiny duchovného života, ktoré už vtedy, hoci v jeho pokročilom veku, boli pre nich veľkým obohatením. Od roku 2009 žije v zvolenskom kláštore, kde sa v roku 2015 dožil 100 rokov.
Oslavy storočnice
Presne v deň stých narodenín pátra Akvinasa Juraja Gaburu 17. januára 2015 vo Zvolene slúžili ďakovnú svätú omšu za roky prežité v dôvere v Božiu prozreteľnosť. Je to jeho najčastejšia duchovná téma, pričom tejto dôvere sa naučil v najťažších rokoch svojho života strávených vo väzení. Celebroval ju pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka, ktorý si v osobnej kázni zaspomínal na prvé stretnutie s pátrom Akvinasom v deň svojich primícií.
Pripomenul aj to, že keď v roku 1961 prišla nečakaná amnestia, napriek stálemu dozoru Štátnej bezpečnosti začal tajne pracovať na obnove dominikánskej rehole. Výsledkom jeho neúnavnej práce je teraz slovenská provincia dominikánov s 58 bratmi a mnohými bratstvami dominikánov.
Najnovšie články

Pri Vyšnom Medzeve horí les, zasahujú profesionálni aj dobrovoľní hasiči

ZSSK od 1. septembra vstupuje do IDS Východ. Integrované cestovanie sa rozšíri aj na vlaky

Pri čelnej zrážke dvoch áut v okrese Michalovce zahynul vodič vozidla



