Svadobná cesta za pár kíl držiek

Mať v roku 1984 známeho mäsiara bola fakt výhra a ja na tento rok určite nezabudnem. Bol môj svadobný rok a ako všetci mladomanželia aj ja som túžila po svadobnej ceste. 

Môj manžel mal rodinu v Budapešti, a tak miesto pobytu bolo jasné. Riešili sme preto hlavne otázku – za čo?

[ad][/ad]

Maďarská rodina však bola podnikavá. Tam totiž už súkromníci fungovali oveľa skôr ako u nás. Stačil jeden telefonát s prosbou, aby sme doviezli aspoň desať kilogramov držiek a dvojmiestny nafukovací čln. Vraj – viac sa nemusíme starať.

Pohľad na takéto držky mi vždy pripomenie svadobnú cestu. foto: archív KD

V blízkej mäsiarni sme mali známu a objednali požadované držky, ktoré som ja nikdy dovtedy nejedla a ani nevidela. S klasickou nákupnou taškou som po ne šla do obchodu. Obrovské nevzhľadné pláty nedefinovateľnej farby ma prekvapili. Ale kilo stálo 50 halierov a za päť korún som urobila obrovský nákup. Ešte šťastie, že mi to čudo zabalili do dvoch kartónov od kurčiat. Manžel v športovom obchode Favorit na Leninovej ulici kúpil nafukovací čln za dvacku. Naložili sme všetko do nášho zeleného trabanta a vybrali sa na medový týždeň plus tri dni.

Musím povedať, že to stálo za to! Za držky a čln sme si 10 dní užívali. Denne sme boli aspoň dvakrát v kine, napríklad na film Ben Hur, Hair, Gladiator či Hviezdne vojny. Nechýbali sme ani na neskutočnom koncerte Iron Maiden. Každý deň sme jedli vonku a párkrát sme si dopriali aj výborné vínko. Čo viac si v socíku želať…

[ad2][/ad2]