Chlapec z dediny so srdcom Košičana

Netreba ho zvlášť predstavovať.  je úspešný spevák populárnej hudby, má na konte desiatky úspešných pesničiek, deväť rokov bol protagonistom známej televíznej hudobnej relácie Kaviareň Slávia. V prvom rade je však Košičan telom i dušou. Preto neváhal prijať pozvanie do projektu DZIVOKE, ktorého cieľom je práve propagácia Košíc.

Čo vás na tomto projekte oslovilo až tak, že ste doň aktívne vstúpili?
Akcia Dzivoke ma oslovila tým, že sa moje stretnutie so Sajfom malo odohrať práve v Slávii, kde som zažil zlaté časy. Som rád, že bratislavskí chlapci chválili naše mesto a uvedomili si, že nie iba Bratislava je to naj. A že sa ukázali ako “fasa šraci”.

Na sociálnych sieťach sa však objavili aj reakcie, či je pre takéhoto speváka vhodné sa prezentovať týmto spôsobom.
Niektorí nevedia brať život s nadhľadom. Bolo to kamarátske poohliadnutie sa za kaviarňou Slávia. A hlavne to bol len fór. Ak sa tým propagujú Košice, tým lepšie. Mám z toho dobrý pocit.

Zaspievali ste si tam svoj hit Žijem, žijem. Čo sa vám pritom vynorilo v mysli ako prvé?
Táto pesnička je pôvodne chorvátska. Dostala sa mi do ucha, tak som napísal slovenský text. Zdal sa mi byť trochu frivolný, ale kamaráti ma presvedčili, aby som to predsa len nahral. Nakoniec bola pesnička týždeň po vydaní zlatá a potom trikrát platinová. Človek nikdy nevie, ako pesnička, ktorú urobí, dopadne.

Ste rodený Podtatranec zo Spišského Bystrého, dnes tam máte aj chalupu. Čo vás očarilo na Košiciach po tom, ako ste tu pred vyše 50 rokmi nastúpili na konzervatórium?
Toto mesto už vtedy doslova žilo kultúrou. Bolo to multikultúrne mesto. Veľa sa hovorilo po maďarsky, ale to mi neprekážalo. V Košiciach bez akýchkoľvek problémov vedľa seba žili Slováci, Maďari, Rómovia, Židia či Česi. Tým sme mohli byť vzorom pre iných.

A z hľadiska “ľahkej múzy”, ktorá vás vždy lákala viac, ako váš hlavný predmet na škole, teda operný spev?
Ako chlapcovi z dediny spod Tatier mi veľmi imponovalo, že som tu mohol vidieť také svetové hudobné hviezdy ako Johnny Halliday alebo Paul Anka…

Prečo ste si zvolili názov televízneho programu Kaviareň Slávia?
Keď ma koncom deväťdesiatych rokov oslovili z televízie, že mám robiť svoj hudobný program, mali predstavu, že sa to bude volať Show Petra Stašáka. Ja som si hneď spomenul na zlaté časy, ktoré som strávil, keď som spieval v novovytvorenej kapele začiatkom sedemdesiatych rokov práve v centre košického hudobného diania, v kaviarni Slávia. Tak som trval na tom, že sa program bude nakrúcať práve tam a ponesie aj názov legendárneho podniku.

Naozaj bola Slávia takým centrom muzikantského života v Košiciach?
Jasné! Tam sa ľudia od kultúry stretávali. Keď ste v sobotu či v nedeľu okolo polnoci hodili kameň do stredu mesta, trafili ste muzikanta, divadelníka alebo nejakú slečnu, ktorá prišla na stretnutie s nimi. V Slávii bolo pódium, kde hrala hudba, na balkóne zasa muzikanti hrávali karty. To všetko patrilo k muzikantskému životu. Tam sme sa nasmiali z kadejakých príhod, ale aj riešili problémy kamarátov.

Dá sa čakať, že sa Peter Stašák s programom do kaviarne Slávia vráti?
Návrat v pôvodnej podobe sa nechystá. V televízii na to nie sú peniaze. Možno by sa dalo uvažovať o tom, že dajme tomu raz za mesiac by mohol byť živý koncert v kaviarni Slávia, aj bez televíznych kamier.

Foto: Veronika Janušková