Hirman (exkluzívne): Za chaos môžu Matovič, Sulík a Fico

Je to už viac ako tri týždne, od kedy máme na Slovensku úradnícku vládu. Aký je to pocit byť mimo ministerskej stoličky?

Výborný. Ja si to užívam. Užívam si to, že nemusím niesť zodpovednosť. Nie som zodpovedný za veci, o ktorých verejnosť ani nevie. Také niečo sa objavilo každý deň. Viete, nastúpil som vlastne do obrovskej politickej aj energetickej krízy. A tých osem mesiacov bolo pre mňa a pre moje najbližšie okolie, mierne povedané, veľmi hektických a náročných. Ale teraz cítim úľavu.

Keď sa na to pozriete spätne, neľutujete, že ste prijali ponuku stať sa ministrom po odchode SaS z vlády?

Neľutujem. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí, čo je pre mňa vždy najdôležitejšie. Overil som si ich charakter a to, na koho sa človek môže spoľahnúť v ťažkých chvíľach a na koho nie. Spoznal som výborný kolektív na Ministerstve hospodárstva. Niektorých kolegov som poznal už dlhé roky, napríklad šéfa sekcie energetiky Jána Petroviča a mnohých členov jeho tímu. To bolo jedným z rozhodujúcich momentov, prečo som v septembri 2022 prijal tú ponuku. Ale spoznal som aj ďalších ľudí, ktorí pre túto krajinu robia veľa a nikto o nich nevie. O tých sa častokrát hovorí až s takým dešpektom, že sú byrokrati. Pritom skutočne tvrdo pracujú a odvádzajú veľmi dobrú prácu. Bez nich by som to nezvládol.

Čo bolo na výkone funkcie ministra najťažšie?

Vzťahy s niektorými top lídrami koalície, ale aj opozície a v parlamente s niektorými poslancami.

Skúste byť konkrétnejší.

Tak všetci vedia o mojom verejnom konflikte s pánom Matovičom. Tušil som, že k nemu dôjde, už keď som nastupoval. Ale ten konflikt mal zmysel, pretože jeho prapôvodnou príčinou bolo to, že som sa pánovi Matovičovi na rokovaní vlády ešte na jeseň postavil proti jeho zhubnému návrhu – ľudovo povedané brutálne zdaniť Slovenské elektrárne. Keby sme to urobili, zničila by sa dohoda o výhodných cenách elektriny pre domácnosti a aj pre všetkých ostatných odberateľov. Zaujímavé je, že sám pán Matovič pri rokovaniach o týchto dohodách zohrával skôr pozitívnu úlohu. Zúčastňoval sa ich ako minister financií a líder najsilnejšej strany. Preto som bol úplne šokovaný, keď prišiel s návrhom stanoviť takú mieru zdanenia Slovenských elektrární, o ktorej vedel, že sa tá dohoda zrúti a že na strane druhej, si to Slovenské elektrárne ani nemôžu dovoliť, pretože v tom čase boli bez peňazí. Toto bola prapôvodná príčina, ktorá bola ešte niekoľko dlhých týždňov predtým, než sa do mňa verejne pustil kvôli mojej novoročnej dovolenke. Na ktorú som mimochodom jeho a ďalších lídrov koalície priamo upozornil už v čase, keď mi dali spoločne ponuku obsadiť post ministra po Sulíkovi. Nuž a druhý moment bolo práve to, čo som našiel, alebo lepšie povedané nenašiel po pánovi Sulíkovi. Celá republika videla nedávno, ako sprevádzal Geissenovcov po Slovensku, a to v čase, keď sa už na nás valila energetická kríza a cenové tsunami s cenami energií. Preto asi nikoho neprekvapí, že opatrenia proti tejto kríze neboli takmer vôbec pripravené.

Na Vaše miesto na ministerstve nastúpil napokon pán Peter Dovhun, hoci pôvodne sa hovorilo, že Vás vystrieda Váš štátny tajomník Peter Švec. Čo si myslíte o tejto pomerne nečakanej rošáde na poslednú chvíľu?

K tomu som sa verejne vyjadril už niekoľkokrát, ale rád to zopakujem. Petra Dovhuna som spoznal ešte predtým, ako som sa stal ministrom. Keď nastúpil do SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) v roku 2020, keď vyhral výberové konanie. Vtedy sme spolupracovali na otázkach prenosu elektrickej energie medzi Slovenskom a Ukrajinou. A môžem povedať, že naša spolupráca bola veľmi vecná a profesionálna. Vďaka tomu sme si vytvorili aj ľudsky dobrý vzťah. Naďalej spolupracujeme. Ak bude kedykoľvek potrebovať podporu pri závažných projektoch, v ktorých je potrebné pokračovať, budem k dispozícii a rád pomôžem. Históriu s pánom Švecom som už popísal… Prezidentská kancelária sa zachovala veľmi prekvapivo. Po intervenciách hlavne pána Sulíka radikálne zmenila názor, ktorý mala predtým dlhé týždne iný. To, čo sa stalo, nebolo výsledkom toho, že by pán Švec urobil niečo negatívne. Ja to vnímam tak, že to bola politická hra zo strany pána Sulíka, ako sa zadným vchodom opäť vrátiť na ministerstvo hospodárstva, pretože na tom mal eminentný záujem. Pre mňa, a nielen pre mňa, bolo sklamaním, že prezidentská kancelária mu na to podľa všetkého asi naletela.

Predpokladajme, že Richard Sulík naozaj zablokoval vymenovanie Petra Šveca za ministra. Čo tým ale prezidentka získala? Stačí jej to, že SaS je zatiaľ jediná strana, ktorá od prvého momentu deklaruje podporu úradníckej vláde?

Odpovedali ste si sám, čo asi bolo motiváciou. Nechcem to ďalej komentovať. Je mi to celé ľúto a pre mňa to bolo veľmi nemilé prekvapenie.

Ako vnímate úradnícku vládu ako celok? Veronika Remišová ju označila ako vládu SaS, PS a KDH.

Keď bolo prezidentskou kanceláriou verejne vysvetľované, prečo nebol menovaný Švec, tak tam zazneli dva dôvody. Jedným bolo, že štátni tajomníci, okrem pána Palkoviča, ktorý nastúpil na poslednú chvíľu a mal taký zvláštny štatút, nebudú menovaní za ministrov. Ale pani štátna tajomníčka Gaborčáková sa stala ministerkou práce a ako štátna tajomníčka bola tam tri roky. Pán Švec bol na ministerstve len sedem mesiacov. Takže toto nesedí. A druhý dôvod bol, že to nemôžu byť ľudia, ktorí majú politickú minulosť. A čo vidíme? Sú tam ministri vnútra Šimko a spravodlivosti Dubovcová. Za ľudí tam má dokonca naďalej štátneho tajomníka. Spomínaná ministerka Gaborčáková kandidovala vo voľbách za OĽaNO a aj KDH. Skrátka, princíp, ktorý prezidentská kancelária deklarovala v prípade pána Šveca, ktorý nikdy nekandidoval, keď vysvetlili zmenu situácie, nesedí. Táto vláda nie je čisto úradnícka, nie je zložená iba z ľudí bez politického pozadia, dokonca tam sú aktuálne politické prepojenia. To je fakt. Nehovorím, že to kritizujem, ale to je fakt. Úradnícka vláda vzniká v parlamentnej demokracii vždy v prípade hlbokého krízového stavu. Môj príchod a príchod ďalších troch kolegov ministrov v septembri a októbri, a tiež príchod Petra Šveca na ministerstvo, bol neštandardný, lebo tiež bol v čase krízy. V parlamentnej demokracii sa takto neobsadzujú vládne pozície. To, že dnes máme úradnícku vládu, je príznakom hlbokej politickej krízy, ktorú odštartovali dvaja páni, Matovič a Sulík. Ja sám som o sebe hovoril, že som bol hasič, čo hasil, čo mohol a v tej istej situácii sú teraz členovia úradníckej vlády. Z tohto dôvodu im teraz držím palce, pretože skutočne potrebujeme stabilizovať situáciu, upokojiť sa a prejsť voľbami v pokoji a štandardným spôsobom, bez žiadnych excesov.

Tesne pred svojím odchodom ste odhalili veľkú kauzu Richarda Sulíka súvisiacou so slovenskou účasťou na výstave EXPO DUBAJ. Prečo ste s tým vyšli až na poslednú chvíľu?

Celá verejnosť o Dubaji vedela už dávnejšie. Keď som nastupoval do funkcie ministra, boli verejné informácie o výletoch jeho najbližších rodinných príslušníkov, členov SaS a priateľov do Dubaja. Keď som nastupoval, riešil som energetickú krízu. Bol problém s tým, či budeme mať dostatok paliva, či budeme mať zásoby na kúrenie a či budeme schopní zaplatiť. Nemali sme dostatok jadrového paliva, aj keď pán Sulík ukazoval lietadlo, ktoré pristálo s jadrovým palivom. Bolo to doslova v režime „just in time“. Nemali sme žiadne zásoby. To som riešil. A až koncom novembra a začiatkom decembra mi začali v úvodzovkách pristávať na stole rôzne zápisy škodových komisií týkajúce sa Expo Dubaj, kde sa riešili škody vo výške desiatok a neskôr aj stoviek eur. Vtedy som si uvedomil, že je potrebné sa informovať o stave Expo Dubaj. Bolo mi povedané, že je tam ešte veľa problémov. Preto som jednoducho nariadil štandardný postup, ktorý by každý zodpovedný minister alebo manažér v spoločnosti mal urobiť, a to je audit. Na konci decembra som tento audit zadal a začal sa vykonávať po sviatkoch. Počas neho sa objavovali nové a závažné skutočnosti.

Aké?

Pán Sulík prepustil všetkých ľudí, ktorých najal na Expo Dubaj a ktorí boli zodpovední za jeho riadenie. Túto akciu primárne riadili externí ľudia, najatí len na túto príležitosť. Pán Sulík ich však prepustil, aj keď mali podpisové práva a informácie o tom, ako to bolo organizované. Kým sa robil audit, dozvedeli sme sa ďalšie dve dôležité veci. Prvá z nich bola, že sme zistili, že máme ešte účet v banke v Dubaji, na ktorom leží niekoľko desiatok tisíc eur. Keďže pán Sulík prepustil ľudí s podpisovými právami, nemohli sme sa dostať k týmto peniazom. Museli sme sa teda ticho a pokojne dohodnúť a spolupracovať s týmito ľuďmi, aby sme naše štátne spoločné peniaze z Dubaja dostali späť domov. To bola v tom čase priorita. Potom sme sa zaoberali materiálom z výstaviska. Boli tam tri kontajnery s materiálom, ktorý sme potrebovali dostať domov z Dubaja, ale nemali sme k tomu potrebné doklady. Museli sme s tými ľuďmi, ktorých Sulík najal, spolupracovať. Inak sme to ale nevedeli urobiť. Jednoducho sme nemali na výber. Keď mi oznámili koncom apríla, že konečne dostaneme peniaze z Dubaja a že môžeme vyložiť tie kontajnery, rozhodol som sa požiadať o predbežnú správu, aj keď audit ešte nebol ukončený, aby som získal prehľad o situácii. Túto správu som dostal presne 10. mája. Medzitým sa udialo to, že som mal skončiť na ministerstve. Keď som si prečítal tú predbežnú správu z auditu, s prekvapením som zistil, že suma nevysporiadaných záväzkov a pohľadávok ministerstva je dokopy okolo 1 milióna eur. Čo na akciu, ktorá mala pôvodný rozpočet osem miliónov, sa mi zdá ako aj manažérovi, jemne povedané, nehorázna suma. Takže keď som mal záverečnú tlačovku, chcel som po sebe zanechať čistý stôl svojmu nástupcovi. Preto som oznámil verejnosti túto informáciu z auditu bez akýchkoľvek prídavkov. Pretože sa týka našich spoločných peňazí. To, že sa to stalo na poslednej tlačovke, bola zhoda náhod.

Pokračovanie nájdete na druhej strane.

Bolo to všetko, čo ste sa na svojho predchodcu dozvedeli, alebo máte ešte niečo v talóne?

Aby sme si rozumeli, ja som na pána Sulíka nič nezbieral. Ja som sa Dubajom ani primárne nezaoberal. Žiadne informácie som si nezhromažďoval, neodniesol som si žiadne dokumenty z ministerstva. Všetko sa stále rieši v rámci administratívno-právneho procesu. Pozrite sa. Pán Sulík ma napríklad z ničoho nič napadol ohľadom poplatkov za zlato aj so stranou SaS. Tomu som nerozumel, pretože to oni neriešili ten problém. Riešili to tak, že uvalili na tú banícku firmu spätne za päť rokov poplatky, ale na základe jednej právnej normy, pričom iná právna norma hovorila o iných poplatkoch. Nevyriešili elementárny problém: rozpor dvoch právnych noriem. Ja som to vyriešil za osem mesiacov a teraz sa to už má nariadením vlády dokončiť. Tým len chcem dokresliť, že som riešil vecne a odborne podstatu problémov a nezaoberal som sa hľadaním materiálov na svojich predchodcov, hoci tí na mňa zvaľovali ešte aj svoje zanedbané veci a chyby.

Osem mesiacov v ministerskom kresle bolo turbulentných a náročných. Napriek tomu vás evidentne politika neznechutila, keďže ste vstúpili do strany Demokrati.

Presne tak. To, čo som popísal vyššie, ma vlastne priviedlo k tomuto rozhodnutiu. Ja som sa v politike, aj vzhľadom na tému, ktorej sa dlhodobo venujem a to je energetika a energetická bezpečnosť, pohyboval už od deväťdesiatych rokov. Ja som taký ten Jára Cimrman – všude jsem byl, nikde nejsem zapsán. Hoci som nastupoval ako minister odborník, dosť som rozumel politickým procesom. Možno aj to mi pomohlo, keď som musel rýchlo predkladať zákony. Vtedy som videl, že na tom striebornom podnose fakt nič nebolo. Vedel som, ako na to a možno aj preto moje zákony získali podporu vysoko nad ústavnou väčšinou.

Čiže to Vás naštartovalo?

Keď som videl, ako naša krajina vyzerá, či už zo strany koaličných, ale aj opozičných lídrov a s vedomím medzinárodných súvislostí a toho, po akom tenkom ľade sa všetci hýbeme a v akej sme skutočne globálnej kríze, som dospel k záveru o osobnej politickej angažovanosti. Nechcem, aby to vyznelo príliš pateticky, ale rozhodol som sa tak, ako som sa rozhodol, po zvážení všetkých pre a proti. Neviem, ako to dopadne, ale faktom je, že ak sa nepokúsime veci zmeniť vo voľbách, tak nás to všetkých bude veľmi bolieť. Neviem, kto to povedal, ale keď niekto tvrdí, že sa nestará o politiku, tak tá politika sa oňho v úvodzovkách veľmi dobre postará. Som si vedomý kritiky, že vláda spôsobila vraj chaos, ale dokázali sme udržať krajinu v časoch najťažších kríz v pokoji a stabilite. Chaos spôsobovali svojimi hádkami a činmi duo Matovič-Sulík, ktorým výborne sekundoval Fico. Keď hovoríme o tej energetickej, ukázal som aj exaktné dáta, nie vlastné vymyslené čísla, ale údaje z Eurostatu, že miera nárastu cien elektrickej energie pre domácnosti v rokoch 2016 až 2020 bola dvakrát vyššia, ako v rokoch 2020 až 2023. A vtedy, za vlád Fica a Pellegriniho, sa trhová cena elektriny nehýbala. Teraz vzrástla päťnásobne. Dosiahli sme bezprecedentnú dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorá umožňuje, aby elektrina vyrobená na Slovensku v jadrových elektrárňach bola spotrebovaná domácnosťami za veľmi výhodnú cenu. Táto dohoda platí pre obdobie rokov 2023 až 2027 a zahŕňa nielen domácnosti, ale od roku 2024 aj malé firmy, školy, samosprávy a veľké firmy. Pri tejto dohode sme zohľadnili aj záujmy štátu a vlády s cieľom zodpovedne postupovať v prospech celej krajiny.

Stačí Vám to však ako dobrá vizitka pred voľbami?

Možno s odstupom času mnohí pochopia a zhodnotia naše úsilie v minimalizovaní negatívnych dopadov v tejto kritickej situácii. Väčšina ľudí však často neocení výsledky v danej situácii. Budeme však pokračovať vo vysvetľovaní ďalej a v ukazovaní rozdielov medzi nami a pánmi Matovičom a Sulíkom, ale aj Ficom, Pellegrinim a tobôž Republikou a PS, ktorí doteraz v praxi nič nedokázali. Matovič so Sulíkom už povalili minimálne dve vlády, kde hrali pôvodne jednu z hlavných úloh. Tu nezáleží na tom, či sme ľavičiari, pravičiari, kresťanskí demokrati alebo akýkoľvek iný politický smer. Ja sa cítim od stredu jemne doprava. V ekonomike liberálnejšie, v názoroch na hodnoty jemne konzervatívnejšie, ale s rešpektom ku všetkým ostatným ľuďom. Jednoducho, ako demokrat. Pre mňa je dôležité, aby sme si vážili to, ako sa naša spoločnosť vyvíjala od Nežnej revolúcie. Aj napriek pozitívam a negatívam sa dá povedať, že slovenský príbeh je úspešný a je potrebné si to uchovať. Vstúpil som do politiky, pretože si uvedomujem, že časy sú zložité a kritické. Ak stratíme hlavu a podľahneme takýmto kazisvetom, ktorí kazia všetko, na čo siahnu, len pre svoje egá, tak všetci budeme mať problém.

Matovič a Sulík sú podľa Vás vírus spoločnosti. Čo je teda horšie? Návrat týchto dvoch k moci, alebo návrat strany Smer?

Tieto skupiny sa navzájom nutne potrebujú. Matovič a Sulík teraz pomohli Ficovi vstať z politického hrobu. A v roku 2012 k tomu, aby zostavil jednofarebnú vládu Smeru. Sú jeho najväčšími pomocníkmi a Fico ich potrebuje pre svoju politickú kariéru. To platí aj pre Republiku. Táto skupina politikov a strán nás všetkých drží ako rukojemníkov vo svojej hre. Skutočne menia hru. To sedí, čo majú Sulíkovci na billboardoch, ale to platí aj pre ostatných. Hrajú sa s nami, hrajú sa s našou krajinou. A preto by som chcel, aby sa prestali hrať. Aby odišli a aby normálne demokratické sily, či už ľavicové, mierne ľavicové, stredové, pravicové, ale normálne, ktoré si ctia elementárnu slušnosť pravidiel spoločenského správania a spravovania krajiny v demokratických rámcoch, dostali šancu spravovať túto krajinu. V pokoji a v stabilite.

Ako to dosiahnuť? Lebo evidentne majú všetky tieto strany podporu voličov.

Neviem, asi len presviedčaním ľudí. Neviem ako inak. Lebo potom nám hrozí autoritatívny režim, so všetkými dôsledkami, dokonca aj pre tých ľudí, ktorí si to neuvedomujú, že by boli chudobnejší. Veď trojnásobný premiér pán Fico nám, východniarom, odkázal, že na východe nič nie je. Cítil som sa a cítim, ako nám on napľul do tváre. A vláda, v ktorej som bol, tá vláda, ktorá spôsobila údajne chaos a bola nekompetentná a podobne, tak urobila toľko pre východ, čo žiadna vláda predtým. Dotiahlo sa sem, aj vďaka pánovi Sulíkovi, Volvo, čo a ani nič podobné nespravili tí predtým. A to mal Smer v úrade mnohých východniarov. Žiadna významná investícia od Gemera na východ a od Liptova na východ neprišla. To sa deje až teraz. Volvo, teraz najnovšie Winkelmann, putuje do Rimavskej Soboty a ďalšie investície sú rozpracované. Do volieb je rozpracovaných ešte veľmi veľa zaujímavých investorov do našich východných oblastí, kde si ľudia budú vedieť pekne zarobiť.

Pokračovanie nájdete na tretej strane.

Ľudí a voličov treba podľa Vás presviedčať. Ako ste na tom však s presviedčaním politických kolegov? Spájanie pravice vyzerá zatiaľ pomerne biedne. Naposledy sa kriticky vyjadrili páni Dzurinda a Zsolt Simon, ktorí hovoria niečo o nereálnej ponuke zo strany Demokratov či pokračovaní v chaose.

Veľmi dobre si pamätám voľby z roku 1994 a 1998 a politické dianie okolo toho, ako aj to, čo bolo príčinou fiaska v 94-tom roku a čo príčinou úspechu v 98-mom. Jednou z nich bola dohoda o širokej koalícii, o jednotnej kandidátke, o ktorú sa výrazne pričinil pán Dzurinda. Ten istý pán Dzurinda, ktorý teraz hovorí, že my Demokrati sme prišli s nejakou ponukou ako „švindeľ“. Lenže tá ponuka bola založená na presne rovnakom princípe, ako sa formovalo SDK. Úplne jedna k jednej. Rovnaký matematický princíp, filozofický princíp, pravidlá, prieskumy, my sme nevymýšľali žiaden bicykel. Takže ak pán Dzurinda tvrdí, že je to podvod, tak to bol jeho rokovací systém SDK.

Čím to ale podľa Vás je, že sa Vám nedarí spájať aj s inými stranami?

Pozor, tu sa zabúda, že Demokrati už vznikli spojením niekoľkých subjektov, napríklad Šanca a ľudí, ktorí dovtedy neboli v politike. Navyše, teraz sa k nám pridala skupina okolo pána Šubáka. Takže sme spojili niekoľko subjektov do jedného bloku a jednej kandidátky. Išli sme do tých rokovaní s úmyslom ponúknuť ešte raz systémovú dohodu. Rokovania s Dzurindom a spol. trvali pol hodiny, čo si uznali aj samotní aktéri z druhej strany. Čo môžete za pol hodiny prerokovať? Potom nech si urobí každý sám záver o tom, kto sa tu snaží seriózne vystupovať a kto sa snaží seriózne poučiť z chýb minulosti. Ale ako hovorila moja nebožká babka, chleba ti môžem dať, ale rozum nie. Ten musíš mať vlastný.

O čo teda ide Mikulášovi Dzurindovi? Veď on bol prvý, ktorý začal hovoriť o spájaní dokonca ešte v čase, keď bol Eduard Heger v OĽaNO.

Teraz môžem povedať jednu vec verejne. Ja som bol jeden z prvých, ktorý začal vysielať signály a konať v prospech spájania a proti chaosu a la Matovič-Sulík ešte v čase, keď som netušil, že budem minister. A keď si pamätáte, pán Dzurinda sa toho ujal s tým, že mal by vykonávať takú moderátorskú funkciu, konkrétne človeka, ktorý zažil roky 1997-1998. Má rešpekt, má výsledky ako premiér. Ako taký Craig Ramsay, jednoducho tréner. Ale on neskôr zmenil názor. Už nechcel byť trénerom, chcel byť líder kandidátky. A nakoniec to viedlo až k tomu, že si vytvoril vlastnú stranu a je v nej predseda. Takže sa z trénera a moderátora stal jedným, ktorý chce byť kapitánom tímu. Hrajúcim kapitánom.

Téma spájania je teda uzavretá?

Naše dvere sú otvorené na dohodu. Keď sme vznikli, boli sme zahltení vládou a svojou agendou. Nemali sme čas profilovať sa. V mojom najbližšom okruhu ľudia doteraz netušia, čo sú to Demokrati. Ľudia nesledujú až tak politiku a nežijú v tej bubline. Odvtedy, chvalabohu, máme teraz viac času a robíme systémovú prácu. Máme profesionálne zhromaždené a štruktúrované dáta. Máme veľmi kvalitného politického poradcu a stratéga kampane. Už je to verejné, je to Mišo Repa, ktorý napríklad nedávno vyhral voľby pána prezidenta Pavla v Českej republike a mnohé iné. Mimochodom, tiež je to východniar. Jednoducho ideme do kampane a snažíme sa presvedčiť ľudí, ktorí vedia alebo chcú počúvať. Zabúda sa tu, že nám najrýchlejšie rastie počet nevoličov. A najmä medzi stredom a miernou pravicou. Na to sú exaktné dáta.

Čiže týchto voličov chcete osloviť?

Áno. Ľudia sú teraz zmätení. A čo ma najviac mrzí, aj ako bývalého novinára, vďačíme za to aj častokrát tendenčným článkom mainstreamových médií. To už nie je novinárčina, to je už kampaň, plná manipulácie a hejtu. Nečudujem sa, že stredový a stredopravý volič je zmätený. A takého voliča chceme oslovovať. Na základe odbornosti a jednoducho ukázať, že sme nič nerozbili, tvrdo sme makali, niesli a znášali aj veľa príkoria. Ako povedal pán Heger, že si častokrát hryzol do jazyka. Ja som ho za to obdivoval, ako to zvládal, pretože ja som si o pánovi Matovičovi veľmi rýchlo urobil názor a potom jasne a verejne povedal, čo si o ňom myslím.

Ako to vidíte s preferenciami Demokratov? Pohybujete sa medzi 2 až 4 percentami. Prečo to podľa Vás stagnuje?

Ale už neklesajú. Po všetkom, čo sa stalo, aj po páde vlády, sme sa obávali, že čísla budú ešte horšie. Keď sa historicky pozrieme späť, mnohé strany, ktoré boli v porovnateľných krízových situáciách, sa napokon v pohode dostali do parlamentu a mali dvojciferné výsledky. Dvojciferné, to znamená 10 a viac percent. Vieme, že máme skalných podporovateľov a tvrdé jadro voličov, ktorí aj v týchto ťažkých situáciách pochopili a ocenili to, čo sme urobili. Ocenili to spravodlivo, s nadhľadom. Takže vieme, že môžeme ďalej rásť. Už teraz vidíme mierny nárast. Už sa to šplhá smerom ku štyrom percentám. Máme dáta a vieme, akým spôsobom máme pracovať. Teraz do toho ideme na plný plyn, aby sme v septembri dokončili to, čo sme začali. Chceme presvedčiť ľudí a byť sústreďovacím hubom ich hlasov, aby sme im mohli garantovať istotu, že ich hlas neprepadne. Nielen vďaka tomu, čo sme urobili, ale aj vďaka našej histórii, odborným a iným návrhom. Chceme byť platformou pre vznik demokratickej vlády.

Pokračovanie nájdete na poslednej strane.

Je Eduard Heger podľa Vás dobrým lídrom?

Edo Heger sa stal premiérom v najťažších chvíľach pre túto krajinu v histórii nezávislého Slovenska. História bude súdiť. História bude objektívnejšia, ako my.

Ako ste vnímali odchod pána Káčera? Cítili ste nejakú krivdu?

Je to môj starý kamarát a veľmi si rozumieme. Rozumel som jeho postupu a rešpektoval som ho. Neprekvapilo ma to a ani ma to nesklamalo. Konal veľmi pragmaticky.

Pričuchli ste k veľkej politike, ale čo tá menšia, regionálna a komunálna? Neláka Vás tiež?

Úprimne povedané som nad tým neuvažoval. Aj keď tiež nie som veľmi nadšený vývojom v Košiciach a na VÚC za posledné roky. Mal som nádeje na lepšie výsledky a riadenie. Myslím si, že by sa naše mesto a región mohli rozvíjať viac. Ale teraz je pre nás najdôležitejšie zamerať sa na septembrové voľby.

Čo budete robiť, ak by Vám to ale v septembri nevyšlo?

Aj teraz sa venujem vlastným veciam. Som typický blíženec, som veľmi aktívny a vždy sa zaujímam o rôzne projekty. Vždy mi niečo, v dobrom slova zmysle, crnklo do nosu. Ak by to s politikou nevyšlo, budem sa venovať iným záležitostiam, či už na domácej alebo medzinárodnej úrovni. Chvalabohu, naša domácnosť je v pohode, deti sú veľké, múdre po mame. Nie som pod nejakým finančným tlakom, som slobodný človek a budem sa venovať tomu, čo ma napĺňa a považujem za užitočné a správne.

Vie sa o Vás, že ste veľký fanúšik hokeja. Čo hovoríte na aktuálnu situáciu v slovenskom hokeji?

Podľa mňa to nie je problém košického hokeja, ale problém slovenského hokeja ako celku. Čo sa týka krízy, z toho najhoršieho sme vonku, ale tá systémová práca nie je dokončená. Samozrejme, nevidím do toho hlboko, ale rozumiem klubom, ktoré potrebujú dostatočnú finančnú podporu zo zväzu ľadového hokeja a cítia potrebu mať pridanú hodnotu, keď sú pod zväzom. Ak SZĽH s nimi nekomunikuje alebo im neposkytuje pridanú hodnotu, je prirodzené, že kluby chcú mať svoju nezávislosť. To by mal ale potom zväz rešpektovať. Alternatívou by mohlo byť, že zväz ľadového hokeja im poskytne konkrétnu ponuku alebo tú pridanú hodnotu. Na Slovensku liga za posledné roky neprekvitala a to ani kvalitou. Je potrebné, aby sme k tomu systémovo pristupovali nielen slovami, ale aj činmi. Nechcem ale robiť rozhodcu, navyše, tých tu máme dosť. A rozhodcovia sú tiež indikátorom, že niečo v zväze ľadového hokeja nie je v poriadku. Všeobecná nespokojnosť s rozhodcami naznačuje, že niečo nie je v poriadku s riadením zväzu. Staviať sa do pozície urazeného… To mi pripomína, keď Mirovi Šatanovi svojho času urobil strom Zdeno Chára, keď obaja hrali v KHL, jeden za Lev Praha a druhý za Slovan Bratislava. Zdeno urobil normálny zákrok a Miro Šatan začal vyplakávať a mnohé média s ním, že čo si to Zdeno Chára dovolil. Miro išiel s hlavou dole a Zdeno stál. Keby tam bol namiesto Šatana iný hráč, tak všetci nadšene tlieskajú Chárovi, aký predviedol perfektný obranný zákrok. A teraz, pri všetkej úcte k Mirovi Šatanovi, takisto teraz vyplakáva a hovorí o nejakom podraze. A pritom je už niekoľko rokov šéfom zväzu. Tie informácie nie sú nové. Tie kluby sa opakovane verejne sťažovali. A oni nesú zodpovednosť za chod ligy a manažovanie. Ak sa toto nevyrieši, ohrozí sa doterajšia práca Šatana a jeho tímu, ktorá priniesla pozitívne výsledky. Nakoniec budeme sami sebe škodiť. Aj v hokeji. A zbytočne.

MD