Invázia „spojeneckých“ vojsk 21. augusta 1968 nebola priateľská pomoc

Invázia „spojeneckých“ vojsk 21. augusta 1968 nebola priateľská pomoc, ale bola zameraná na potlačenie demokratizačných snáh Pražskej jari a bola predobrazom nasledujúcich 20 rokov sovietskej okupácie. Pripomenula to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

„Na ráno 21. augusta 1968 nikdy nezabudneme. Tým, ktorí vtedy žili zostane v pamäti hukot lietadiel, tanky a všadeprítomní vojaci piatich armád. Nám, ktorí sme sa narodili neskôr, zostanú nasledujúce dni a roky v pamäti z rozprávania rodičov. Stovke rodín však zostanú aj v podobe generačnej traumy spôsobenej smrťou ich najbližších. Danku Košanovú, Stanislava Siváka a Jána Holíka zabili guľky sovietskych vojakov v Bratislave na Šafárikovom námestí pri schodoch Univerzity Kamenského,“ povedala hlava štátu.

Prezidentka si pamätný deň obetí okupácie Československa v roku 1968 uctila položením venca pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave ešte v piatok 20. augusta 2021. „Tento deň si potrebujeme pripomínať. Potrebujeme si ho pripomínať preto, aby sme nepripustili falšovanie a skresľovanie histórie. A potrebujeme si ho pripomínať tiež preto, aby sme boli citlivejší voči tomu, čo sa aj dnes deje okolo nás,“ uzavrela Čaputová.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli. Sovietsky zväz však rozmiestnil svoje vojská v Československu a z nášho územia odišli až v roku 1991. Okupácia z augusta ’68 zmarila nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti na čele s Alexandrom Dubčekom. Takzvaná politika normalizácie, ktorá nasledovala po vpáde vojsk, na 21 rokov umlčala nádeje v demokratickú a slobodnú spoločnosť.

Zdroj: (SITA, mt;mb/ d.p.)