Slovensko v pasci nízkej finančnej gramotnosti, mladí riskujú a seniori šetria

Slovensko sa stále nedokáže vymaniť z pasce nízkej finančnej gramotnosti. Index finančnej gramotnosti, ktorý pravidelne meria agentúra 2muse pre OVB Allfinanz Slovensko, ukazuje, že Slováci sa v práci s peniazmi posúvajú len minimálne a dlhodobo zaostávajú za priemerom Európskej únie.

Hodnota indexu sa v druhom kvartáli 2025 opäť vrátila na 50 bodov zo 100, čo znamená, že väčšina obyvateľov má iba základné znalosti a len približne pätina populácie sa vo financiách dokáže skutočne orientovať.

„Týmito výsledkami zaostávame za priemerom krajín EÚ,“ hovorí finančný analytik OVB Marián Búlik. Podľa neho je zvlášť alarmujúce, že aj keď sa mladí ľudia do 24 rokov zlepšili o štvrtinu, stále zostávajú najhoršou skupinou so skóre 47,6 bodu. Predbehli ich dokonca aj seniori nad 65 rokov, ktorí sa posunuli na 48,8 bodu. Búlik upozorňuje, že mladí často inklinujú k riskantným investíciám a „majú tendenciu podceňovať riziká v snahe dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas“.

Ženy navyše výrazne zaostávajú za mužmi. Rozdiel vo výsledkoch narástol medziročne z 11 na viac než 16 bodov, pričom pri otázkach investovania je priepasť ešte väčšia – až 21 bodov. „Ženy majú podľa prieskumu o vyše tretinu horšie znalosti v oblasti financií ako muži,“ dodáva Búlik. Geograficky sa darí iba Bratislavskému kraju so 61 bodmi, zatiaľ čo Nitriansky a Banskobystrický kraj vykazujú dlhodobo podpriemerné výsledky.

Slabá finančná gramotnosť sa premieta aj do reálneho života. Počet Slovákov bez akejkoľvek finančnej rezervy sa za posledný rok zdvojnásobil a dnes takmer pätina obyvateľov nemá odložené nič. Hoci 73 % deklaruje, že sa snaží sporiť, väčšina priznáva, že ide len o malé sumy. NBS už vlani zaznamenala pokles miery úspor pod 4 %, a vyššia inflácia tento trend ešte zhoršila.

Osobitné riziko predstavuje investovanie

Slováci dosahujú v tejto oblasti priemerné skóre len 45 bodov, teda ešte horšie než v celkovej finančnej gramotnosti. Najslabšími skupinami sú práve mladí ľudia a seniori, pričom až 9 % Slovákov investuje do kryptomien a ďalších 13 % do zlata či striebra. „Kryptomeny nie sú kryté žiadnou reálnou hodnotou a rastú najmä na základe FOMO efektu, teda strachu z premeškania príležitosti,“ vysvetľuje Búlik. Pri drahých kovoch hrozí preplatenie či podvody s certifikátmi. Ako vhodnejšiu cestu odporúča ETF fondy alebo dlhodobé podielové fondy.

Nízka úroveň finančných znalostí má aj sociálno-psychologické dôsledky. Podľa prieskumu až 41 % Slovákov je finančne nespokojných, čo výrazne ovplyvňuje ich schopnosť užívať si život. Najšťastnejší sú mladí vo veku 18 až 34 rokov, ktorí ešte veria v budúce zlepšenie, no najväčšia skepsa panuje vo vekovej kategórii 45 až 54 rokov, ktorá už cíti tlak blížiaceho sa dôchodku.

(SITA, br)