V nezdravom životnom štýle sme predbehli aj USA

Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 mali na svedomí rizikové faktory správania sa. Až 26 % možno pripísať diétnym rizikám, čo je o 9 % viac ako priemer Európskej únie (EÚ). Patríme tiež k najhorším krajinám OECD a v spotrebe cukru sme dokonca prekonali aj Spojené štáty Americké. Vyplýva to zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku, za ktorou stoja slovenskí analytici na čele s Martinom Smatanom. Za ostatných dvadsať rokov sme spotrebu cukru viac ako zdvojnásobili. Problémom sú najmä sladené nápoje, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne. Rovnako sa zdvojnásobila aj miera obezity u mladistvých.

Úroveň zdravotnej starostlivosti predstavuje iba 15 až 25 % z celkového zdravotného stavu pacienta. Zvyšných 60 až 85 % tvoria faktory životného prostredia, diétnych návykov, a teda stravovania, konzumácie alkoholu, fajčenia či fyzickej aktivity. V roku 2018 bolo na prevenciu na Slovensku vyčlenených menej ako 1 % súčasných výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo v EÚ to bolo priemerne 2,8 % výdavkov. „V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste,” vysvetlil Smatana. Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % väčšia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike.

O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, z 38 krajín OECD sme na piatom mieste. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer EÚ,” doplnil Smatana. To má za následok aj rastúcu mieru obezity. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá podľa odborníkov len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne.

Ide najmä o zákaz trans-tukov, povinnú reguláciu soli v potravinách, zavedenie dane zo sladených nápojov a dotácií na ovocie a zeleninu. „Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny, a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,” dodal Smatana. Nemenej dôležitým opatrením je nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch. Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku.

(SITA, it;pla)