Za posledných 33 rokov sa katarínska pranostika potvrdila na severe Slovenska 21-krát

Za posledných 33 rokov sa katarínska pranostika potvrdila 21-krát. Vyplýva to zo zistení vedcov z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorí sledovali, ako sa dve populárne zimné pranostiky v uplynulých troch dekádach naplnili v regióne Západných Tatier. Dáta zbierali z meteorologickej stanice nad obcou Jalovec (okr. Liptovský Mikuláš) vo výške 800 m n. m. Ako priblížila hovorkyňa SAV Katarína Gáliková, hydrológov zaujímalo, či sa aj v čase prebiehajúcej klimatickej krízy možno spoľahnúť na úsudok a dlhoročné skúsenosti predkov zafixovaných častokrát v podobe ľahko zapamätateľných rýmov. Okrem pranostiky Katarína na blate, Vianoce na ľade (prípadne naopak) si výskumníci vybrali na overenie aj pranostiku Martin na bielom koni.

Michal Danko z Výskumnej základne pre horskú hydrológiu Ústavu hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši vysvetlil, že pri zisťovaní použili údaje o priemernej dennej teplote vzduchu, dennom zrážkovom úhrne a dennú potencionálnu evapotranspiráciu, čo je celková strata vody z povrchu pôdy vrátane vylučovania vody rastlinami. Analýzu a spracovanie výsledkov im pomohol urýchliť distribuovaný zrážkovo-odtokový model MikeShe, ktorým simulovali vodnú hodnotu snehu v mieste meteorologickej stanice. Vedci zistili, že za sledované obdobie 33 rokov snežilo na Liptove presne na Martina, 11. novembra, štyrikrát. „Ak má Martin na bielom koni predstavovať prvé sneženie po jeseni, podľa našich údajov prichádzal prvý sneh na Liptov s oneskorením, v priemere až 20. novembra, na Félixa,“ konštatoval hydrológ. Podotkol, že prvý sneh sa v regióne Západných Tatier oneskoril aj v tomto roku a „na bielom koni pricválal“ Kornel 26. novembra. Gáliková dodala, že prvý sneh vydrží v priemere jeden – dva týždne, pretože ho ovplyvňuje takzvané „predvianočné oteplenie“. Súvislá snehová pokrývka z novembra sa do konca zimnej sezóny na Liptove udržala iba v rokoch 1988, 2001, 2004 a 2005.

V súvislosti s katarínskou pranostikou vedci porovnali dátumy 25. novembra a 24. decembra. „Vianoce na blate sme zažili za sledované obdobie 14-krát. Krajšie zasnežené sviatky sme v tomto regióne mali zvyšných 19-krát,“ spresnil Danko. Doplnil, že na základe spracovaných údajov sa pranostika v jednej alebo v druhej variante potvrdila na 64 percent. Zároveň poukázal na to, že v roku 2021 bola na meteorologickej stanici Katarína na blate a najbližšia predpoveď počasia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pre liptovský región predpovedá na Vianoce sneženie a teplotu vzduchu pod nulou.

Zdroj: (SITA, kh;adz)

[modalsurvey id=“80163941″ style=“flat“ init=“true“]