Aj po zrušení zmluvy s EEI by sme platili parkovné

Platnosť nájomnej zmluvy medzi parkovacou spoločnosťou EEI a mestom Košice spochybňuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) aj budúci košický župan Rastislav Trnka. Čo by však jej prípadné zrušenie znamenalo pre obyvateľov mesta?

Podľa NKÚ aj R. Trnku je nájomná zmluva neplatná, pretože v čase, keď bola podpísaná, teda v roku 2012, odporovala zákonu. Mesto vtedy nemohlo delegovať vyberanie parkovného na súkromnú firmu. Zákon síce bol v roku 2014 zmenený, ale novú zmluvu mesto s EEI nepodpísalo. 

Čo by pre Košičanov a návštevníkov mesta znamenalo, keby v budúcnosti súd alebo nové vedenie mesta zmluvu zrušilo? Musela by spoločnosť z Košíc odísť, o čo sa už vyše roka snažia jej odporcovia? Ako by sa mohol s takouto situáciou vyrovnať magistrát s čo najmenšími stratami?

[ad][/ad]

Neodpovedajú

Tieto otázky sme položili magistrátu aj spoločnosti EEI, teda obom zmluvným stranám, ktorých by sa spomínaná situácia najviac dotkla. 

„O hypotetických otázkach nebudeme špekulovať,“ znela odpoveď od šéfa komunikačného referátu košického magistrátu Jozefa Marka.

„Na hypotetické otázky nebudeme odpovedať. Zmluva, ktorú máme s mestom uzatvorenú, je platná a spoločnosť EEI podľa nej postupuje,“ konštatuje sa v odpovedi od parkovacej firmy. 

Museli by zmeniť VZN

Podľa názoru nezávislého právnika Martina Friedricha by prípadné zrušenie zmluvy radoví Košičania a návštevníci mesta vôbec nepocítili.

„Povinnosť platiť v určených zónach obyvateľom neukladá zmluva medzi EEI a mestom, ale všeobecne záväzné nariadenie (VZN) číslo 157. To znamená, že pokiaľ by aj spomínaná zmluva bola neplatná, nemá to automaticky za následok zánik povinnosti uhrádzať parkovné. Tá trvá až do okamihu, keď mestské zastupiteľstvo zruší alebo zmení spomínané VZN,“ hovorí právnik. 

Možnosť napadnúť platnosť VZN má podľa neho len prokurátor. Ak niekto nesúhlasí s VZN, má možnosť podať podnet prokurátorovi, ktorý je povinný sa ním zaoberať.

Vzájomné vyrovnanie

Pre mesto by skutočnosť, že by chcelo zrušiť zmluvu s EEI, znamenala, že sa bude musieť dohodnúť s firmou EEI na vzájomnom vyrovnaní vrátane uhradenia doterajších investícií nekrytých príjmami z parkovného a s veľkou pravdepodobnosťou aj ušlého zisku. Inak sa bude musieť obrátiť so žalobou na civilný súd. Ako však M. Friedrich upozorňuje, takúto žalobu môže podať len jedna zo zúčastnených strán, teda EEI alebo mesto.