Ako ochrániť deti pred šikanou? Prinášame vám rady od psychológa či varovné signály

Celým Slovenskom otriasla kauza, ktorá sa začiatkom roka stala v Miloslavove, kde dobili len 11-ročné dieťa. Ako pred niečím takým dieťa ochrániť?  

Veľmi dôležitá je prevencia. Prevencia by nemala byť len na pôde školy. Venovať by sa jej mali aj rodičia doma. Škola by sa mala postarať o rozvíjanie sociálnych zručností detí. Škola je prostredie, v ktorom by sa deti mali učiť aj o tom, ako riešiť nenávistné konflikty. Naučiť by ich mala aj tolerantnosti a vzájomnému rešpektu.

Jeden z nástrojov, ktorý napomáha predísť šikane je zvyšovanie sebadôvery u detí. Deti by si mali byť vedomé svojej hodnoty. Okrem toho by si mali uvedomovať neprijateľnosť ubližovania druhým. V prípade, že budú svedkami šikany, mali by vedieť, že je potrebné okamžite vyhľadať pomoc.

Téma šikanovania je veľmi dôležitou, rodičia by sa jej preto nemali vyhýbať a so svojimi deťmi o nej komunikovať. Dôležité je, aby si rodičia so svojimi deťmi vybudovali vzájomnú dôveru, aby sa nebáli na nich s čímkoľvek obrátiť. Svojim deťom by mali ísť príkladom a ukázať im pokojné a nenásilné riešenie problémov.

Dnes (10. 1.) sa deti vrátili do škôl a na incident, ktorý sa odohral v Miloslavove môžu mať otázky. Je preto potrebné, aby im ich otázky boli zodpovedané. „Deti, žiaci, študenti, ktorí sa vrátia už o pár dní do škôl môžu mať otázky, ktoré budú potrebovať zodpovedať, preto im v školách a rodinách vytvorme bezpečné miesto na otvorený rozhovor. Keď pustíte túto tému do svojich domácnosti a škôl, nepoučujte, „nemudrujte“, nestavajte prevenciu na trestoch…“keď urobíš toto, čaká ťa trest,“ napísal programový riaditeľ OZ IPčko Marek Madro na svojej sociálnej sieti.

Podľa psychológa Mareka Madra je dôležité urobiť presný opak: „Počúvajte, pýtajte sa a majte záujem, lebo len tak zistíte, ako to, čo sa stalo vnímajú, aký majú postoj a názor na konanie svojich rovesníkov.“

To ako sa deti správajú, je častokrát len odraz dospelých ľudí, od ktorých takéto správanie odpozorovali. „Je zrejmé, že fyzické útoky vykonali títo mladí ľudia, ale je v poriadku, že my dospelí sa správame k sebe agresívne, urážame sa na internete, píšeme si nenávistné komentáre, zosmiešňujeme sa a masívne zdieľame všetko, čo je namierené proti človeku s iným názorom? Ak vnímajú mladí ľudia, ktorí sa formujú a „učia chodiť“ vo veľkom svete, že medzi dospelými je toto OK, tak prečo sa tak veľmi čudujeme, keď si ublížia oni medzi sebou,“ uviedol psychológ Madra. Preto je dôležité, aby sa dospelí nesprávali rovnako agresívne, pretože oni sú tí, ktorí idú deťom príkladom a od ktorých sa deti učia.

Varovné signály šikany

Rodičia by mali vedieť rozlíšiť varovné signály, ktoré môžu znamenať šikanu. Medzi varovné signály patria drobné zranenia detí, odreniny či škrabance, ktoré nevedia vysvetliť. U detí, ktoré sú šikanované môže dôjsť k častým bolestiam hlavy či brucha. Pociťovať môžu aj únavu a predstierajú chorobu, aby nemuseli ísť do školy, kde sú vystavené šikane. S tým súvisí aj zhoršenie školského prospechu. Deti strácajú motiváciu učiť sa.

V prípade, ak je dieťa šikanované môže dôjsť aj k zmene stravovacích návykov. Často nemajú chuť do jedla a odmietajú jesť. U týchto detí môže dôjsť aj k spánkovým problémom. Dieťa nedokáže zaspať alebo sa naopak počas noci často prebúdza. Problémy so spánkom môžu byť sprevádzané aj nočnými morami.

Šikanované dieťa prichádza aj o kamarátov. Zhoršujú sa mu sociálne väzby. Pozorovať môžete aj to, že dieťa prestáva chodiť von s kamarátmi či spolužiakmi. Uchýliť sa môže aj ku sebadeštrukčnému správaniu a samovražedným sklonom a myšlienkam.

Zdroj: (odpisemeti.sk, ZL)