Brutálny zásah proti demonštrujúcim študentom pred 33 rokmi viedol k pádu totality

Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien. Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.

O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.

Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť. Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.

V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra 1989 stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili na čelo týchto protestov.

Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách. V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.

Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.

Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.

Zdroj: (SITA, ta, mt, mbe)