Čižmár prihral 12-miliónový projekt školy neaktívnej cirkevnej neziskovke

Príbeh sa začal písať v roku 2021, keď zámer odstrániť dvojzmennú prevádzku na štátnej ZŠ Ivana Krasku v Trebišove výstavbou novej cirkevnej školy priamo v osade odprezentovali Svetovej banke traja muži s úzkymi väzbami na Gréckokatolícku eparchiu Košice: primátor Trebišova Marek Čižmár (bývalý dlhoročný riaditeľ Cirkevného gymnázia Košickej eparchie), Slavomír Partila (bývalý dlhoročný riaditeľ Cirkevnej SOŠ sv. Jozafáta v Trebišove) a riaditeľ Školského úradu Košickej eparchie Karol Knap. Mesto Trebišov následne z výzvy IROP (Catching-up Regions) získalo nenávratný príspevok 630 163,50 eura so spolufinancovaním mesta 33 166,50 eura na vypracovanie projektovej dokumentácie.

Už v roku 2022 však na zámer upozornili ľudskoprávne organizácie a Európska komisia vyzvala Ministerstvo školstva SR na prešetrenie projektu, keďže výstavba školy priamo v osade z peňazí Plánu obnovy podľa nich porušuje základné princípy desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie (tzv. 3D princípy). Vo februári 2022 preto Trebišov navštívil vtedajší splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero a v januári 2024 aj jeho nástupca Alexander Daško. Obaja Čižmárovi navrhli podstatne lacnejšie a nesegregačné riešenie: menšiu dostavbu ZŠ Ivana Krasku a postupné rozptýlenie približne 50 žiakov ročne do voľných kapacít mestských škôl s využitím školských autobusov (bussingu), ktoré bol úrad splnomocnenca pripravený financovať. Upozornili tiež, že len 700 až 800 metrov od osady už stojí existujúca cirkevná ZŠ s MŠ sv. Juraja pod správou tej istej Gréckokatolíckej eparchie, ktorú však navštevuje menej ako jedno percento detí z osady. Okrem toho spis poukazuje na fakt, že mesto za symbolických 100 eur ročne prenajíma Cirkevnej SOŠ sv. Jozafáta (ktorej šéfoval práve Slavomír Partila) mestskú budovu na Medickej 2447 priamo v osade, hoci jej prerobením na 13 tried pre ZŠ Ivana Krasku by mestu chýbali už len tri triedy (cca 60 žiakov) na plné odstránenie dvojzmennej prevádzky.

Primátor Čižmár však návrhy oboch splnomocnencov odmietol s argumentom možných finančných problémov pri prevádzke štátnej školy a snahy vytvoriť „zdravé konkurenčné prostredie“ cez cirkevnú školu, hoci rodičia v osade dlhodobo neprejavujú záujem o vyučovanie náboženstva.

Pretože primátor Marek Čižmár je kľúčovou postavou celého procesu, pýtali sme sa ho, prečo pri čerpaní eurofondov z IROP a vo vestníku verejného obstarávania slovo „cirkevná“ v názve projektu vôbec nefigurovalo, či bezodplatný presun mestského projektu a pozemkov na organizáciu svojho bývalého cirkevného zamestnávateľa nepovažuje za konflikt záujmov a prečo odmietol inkluzívne návrhy splnomocnencov. Primátor Čižmár na naše otázky neodpovedal. Rovnako sme oslovili aj súčasného a bývalého splnomocnenca vlády Alexandra Daška a Jána Hera, aby priblížili presné výhrady svojho úradu k porušeniu 3D princípov a zhodnotili vybudovanie megakapacít priamo v osade, no do uzávierky nereagovali.

Čo radnica písala kontrolórom a prečo je sľúbená koncepcia dodnes len na papieri

V lete 2023 začala projekt preverovať Sekcia kontroly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). V odpovedi zo 4. júla 2023 (vybavoval JUDr. Daniel Ždij) mesto priznalo, že kým na ZŠ Ivana Krasku sa v druhej zmene tiesni 380 žiakov, ostatné tri mestské školy majú dokopy 341 voľných miest (ZŠ M. R. Štefánika 87, ZŠ Pribinova 108 a ZŠ Komenského 146 miest). Radnica zároveň kontrolórom písomne potvrdila, že nemá žiadne etnické demografické štatistiky ani desegregačný plán, pričom prisľúbila do konca roka 2023 vypracovať „Koncepciu rozvoja marginalizovanej rómskej komunity v Trebišove“. Výstavbu školy v osade vedúci oddelenia JUDr. Martin Galgoczy obhajoval tvrdením, že mesto by dochádzanie detí nedokázalo vyriešiť ani posilnením MHD a že projekt 3D princípy neporuší, pretože „desegregáciu projekt nezníži, ale naopak ani nezvýši“.

O mesiac neskôr, 10. augusta 2023, zaslalo mesto šéfke sekcie kontroly MIRRI SR Ing. Valérii Valachovičovej list (vybavoval Mgr. Lukáš Prega), v ktorom ministerstvo výslovne ubezpečilo, že má záujem projekt realizovať, požiadať o peniaze z Plánu obnovy a podľa priloženého harmonogramu v apríli 2024 vyhlásiť súťaž na stavbu a v júli 2026 školu skolaudovať. O tom, že by stavebníkom nemalo byť mesto, ale cirkevná neziskovka, nebola v liste kontrolórom ani zmienka.

Dotknutých úradníkov Mestského úradu v Trebišove (JUDr. Daniela Ždija, Mgr. Lukáša Pregu a vedúcu odboru školstva RNDr. Janu Partilovú) sme sa preto pýtali na rozpory v týchto dokumentoch. Mesto vo svojom stanovisku uviedlo, že 341 voľných miest predstavuje len maximálne limity podľa prevádzkových poriadkov, ktorých naplnenie by znížilo kvalitu výučby, a voľné kapacity – najmä na ZŠ Pribinova – si radnica šetrí pre dva plánované developerské projekty v severnej časti mesta. Odmietnutie školských autobusov mesto zdôvodnilo „komfortom rodičov“, pešou dostupnosťou a prípadom z Prešovského kraja, kde rodičia odmietali umiestniť deti do vzdialenejších škôl. Záujem o cirkevnú školu vraj napriek absencii prieskumu deklarovali zástupcovia komunity a radnica argumentuje aj pozitívnymi skúsenosťami s doterajšou pastoračnou činnosťou cirkví v lokalite. Zarážajúce je priznanie radnice k strategickému dokumentu, ktorý kontrolórom z MIRRI SR sľubovala schváliť do konca roka 2023: mesto nám potvrdilo, že ani v októbri 2026 ešte nie je schválený, stále prebieha len vysporiadanie pripomienok od ÚSVRK, Svetovej banky a orgánov EÚ a konkrétne opatrenia predstaví až po jeho sfinalizovaní. K otázke, prečo v auguste 2023 tvrdilo ministerstvu, že školu postaví samo, mesto len stručne uviedlo, že žiaden pokyn na presun nedostalo a pri žiadaní peňazí z Plánu obnovy boli v hre viaceré varianty.

Generálnej riaditeľke Sekcie kontroly MIRRI SR Ing. Valérii Valachovičovej sme zaslali otázky, či kontrolóri akceptovali argumentáciu mesta o neporušení 3D princípov a či bezodplatný prevod eurofondového projektu bez súťaže na nečinnú cirkevnú neziskovku neporušil podmienky výzvy IROP. Rezort investícií na naše otázky neodpovedal.

Galéria

Projekt za štvrtinu odhadu a podpis víťaza deň pred otvorením ponúk

Samotnú súťaž na projektovú dokumentáciu (pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie aj realizačný projekt na školu, kuchyňu a telocvičňu pre 800 až 850 žiakov) vyhlásilo mesto v júni 2023 s odhadovanou hodnotou 525 775 eur bez DPH a šibeničnou lehotou dodania len 90 dní. Zákazku vyhrala košická firma Progressum, s.r.o. konateľa Róberta Hricka za 119 345 eur bez DPH (143 214 eur s DPH), čo predstavuje prepad ceny o viac ako 77 percent oproti odhadu mesta.

Pri štúdiu Zmluvy o dielo podpísanej primátorom Čižmárom 6. septembra 2023 (ktorej súčasťou bol už vtedy neodvolateľný súhlas zhotoviteľa na bezodplatné posunutie sublicencie akejkoľvek tretej osobe) sme na strane 12 narazili na zaujímavý detail. Podľa Vestníka ÚVO sa súťažné ponuky predkladali do 26. júla 2023 do 10:00 hod. a otvárali v systéme ERANET o 11:00 hod., no nad podpisom konateľa víťaznej firmy Róberta Hricka svieti na finálnej zmluve dátum „V Košiciach, dňa 25.7.2023“ – teda deň pred otváraním ponúk.

Konateľa Progressum, s.r.o. Róberta Hricka a kontaktnú osobu obstarávania Ladislava Glittu sme požiadali o vysvetlenie tohto dátumu, extrémne nízkej ceny, 90-dňovej lehoty dodania aj prípadnej vedomosti o budúcom presune projektu na cirkevnú neziskovku. Ladislav Glitta na otázky vôbec nereagoval. Róbert Hricko v reakcii vysvetlil, že 25. júla 2023 do systému spolu s cenovou ponukou nahrali aj vopred podpísaný návrh Zmluvy o dielo ako štandardný dôkaz súhlasu so zmluvnými podmienkami v prípade úspechu v súťaži, pričom zmluva nadobudla platnosť až podpisom druhej strany a účinnosť zverejnením v registri. K presunu projektu na neziskovku uviedol, že postúpenie licencie vyžadujú verejní obstarávatelia štandardne a po riadnom dodaní a uhradení diela v súlade so zmluvou a bez navýšenia ceny už dodávateľ nerieši, ako s ním objednávateľ ďalej naloží. Na otázky, ako dokázal takto rozsiahly projekt naceniť za menej ako 23 percent odhadovanej hodnoty a vypracovať ho za 90 dní, však odpovedať odmietol s tým, že cieľom otázok je nájsť senzáciu a „vykonštruovať kauzu“ v predvolebnom období, a v prípade ohrozenia dobrého mena firmy avizoval právne kroky.

Dar pre spiacu neziskovku a 11-miliónová dotácia

Hoci ešte 31. januára 2024 podalo mesto Trebišov ako stavebník žiadosť o územné rozhodnutie, už o osem dní neskôr (8. februára 2024) predložil primátor Čižmár poslancom návrh na bezodplatné odovzdanie projektu, keďže „mesto Trebišov nebude stavebníkom“. V dňoch 7. a 8. marca 2024 podpísal primátor Čižmár s riaditeľom neziskovej organizácie Kolégium sv. Gorazda n.o. HELic. Martinom Mrázom tri zmluvy, ktorými mesto tejto neziskovke založenej Gréckokatolíckou eparchiou Košice úplne zadarmo odovzdalo projektovú dokumentáciu, práva stavebníka aj budúce vecné bremeno na 17 mestských parciel.

Komu mesto miliónový projekt darovalo? Kolégium sv. Gorazda n.o. vzniklo 23. decembra 2022. V auguste 2023 sa jeho štatutár Martin Mráz písomne ospravedlňoval Okresnému úradu Košice za nesplnenie zákonnej povinnosti a vyhlásil, že organizácia v roku 2022 nevyvíjala žiadnu činnosť. Čo je ešte šokujúcejšie, dňa 11. apríla 2024 – teda mesiac po prevzatí trebišovského projektu – podpísal Mráz ďalšie úradné vyhlásenie, že neziskovka nevyvíjala žiadnu činnosť ani v celom roku 2023. Napriek nulovej histórii neziskovka obratom vyhlásila tender na stavbu školy s odhadom 8,89 milióna eur bez DPH, v ktorom zvíťazila skupina dodávateľov „COMBIN-GMT_Trebišov“ so sumou 12 158 280 eur s DPH.

Štatutára Kolégia sv. Gorazda n.o. Martina Mráza a riaditeľa eparchiálneho školského úradu Karola Knapa sme sa preto pýtali na účel založenia neziskovky, jej nulovú činnosť, dohody s primátorom Čižmárom, financovanie stavby aj dôvod budovania druhej cirkevnej školy 800 metrov od existujúcej. Karol Knap na otázky nereagoval. Martin Mráz v stanovisku uviedol, že organizácia nebola založená len pre jeden projekt, ale ako dlhodobý rozvojový nástroj eparchie, pričom obdobie od vzniku do polovice roka 2023 označil za štandardnú prípravnú a nábehovú fázu bez priamej hospodárskej činnosti – prečo však nulovú činnosť deklaroval štátu aj za celý rok 2023, neobjasnil. Zároveň prezradil, že neziskovka bola ako partner prizvaná na stretnutia v Trebišove už vo februári a marci 2023 (teda pol roka predtým, ako mesto v auguste 2023 kontrolórom z MIRRI SR písomne tvrdilo, že školu postaví samo) a samotný prevod z marca 2024 prebehol podľa neho transparentne na základe uznesení mestského zastupiteľstva.

Mráz zároveň oznámil, že škola je už skolaudovaná, od 1. septembra 2026 funguje a jej výstavbu plne zafinancovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR z Plánu obnovy, ktoré dovtedy nečinnej neziskovke poskytlo na základe zmluvy č. 0358/2025 nenávratný príspevok vo výške 11 014 521,01 eura. Skutočnosť, že organizácia predtým nevykonávala prevádzkovú činnosť, podľa neho nebránila čerpaniu účelovo viazaných verejných prostriedkov, navýšenie ceny v tendri oproti odhadu nepovažuje za porušenie pravidiel a trojmesačnú výpovednú lehotu v zmluve s mestom označil len za poistku pre prípad nedokončenia stavby. Označenie projektu za „budovanie segregovanej školy“ Mráz dôrazne odmietol s tvrdením, že obe cirkevné školy v meste sú otvorené všetkým deťom, no existujúca ZŠ sv. Juraja má obmedzené kapacity kvôli dvom triedam materskej školy. Cieľom novej školy v osade bolo podľa neho vytvoriť dôstojné vzdelávacie prostredie v mieste bydliska detí, keďže sociálnu inklúziu nemožno dosiahnuť jednorazovým administratívnym presunom žiakov do škôl mimo ich lokality.

Galéria

Mlčanie ministerstva školstva a geto pre vyše 1 400 detí

Nitky celého prípadu sa napokon zbiehajú priamo na Ministerstve školstva SR, ktorého vtedajší štátny tajomník a neskorší poradca ministra Slavomír Partila stál pri zrode projektu v roku 2021 a v roku 2023 lokalitu osobne navštívil spolu s vtedajším ministrom Danielom Bútorom a generálnym riaditeľom sekcie základného vzdelávania Martinom Krížom. Okrem vybudovania novej cirkevnej školy pre 850 detí priamo v areáli ZŠ Ivana Krasku spis upozorňuje aj na zámer mesta využiť novelu školského zákona (§ 161w) a po podpise memoranda s ministerstvom školstva legálne zaradiť susednú ZŠ Ivana Krasku (ktorá pred otvorením cirkevnej školy vzdelávala približne 1 100 žiakov) do registra škôl vzdelávajúcich aj v popoludňajších hodinách. V jednej marginalizovanej osade sa tak v dvoch školách vedľa seba vytvorila uzavretá vzdelávacia kapacita pre viac ako 1 400 rómskych žiakov, čím definitívne zanikne akýkoľvek tlak na ich začleňovanie medzi majoritu v meste.

Keďže práve rezort školstva napokon celej schéme vystavil šek na viac ako 11 miliónov eur z Plánu obnovy, Slavomíra Partilu a generálneho riaditeľa sekcie Martina Kríža sme sa pýtali, či a akým spôsobom Partila v prospech projektu svojho bývalého cirkevného zriaďovateľa na ministerstve intervenoval, ako sa ministerstvo vysporiadalo s varovným listom Európskej komisie z roku 2022 o porušení 3D princípov a prečo štát z európskych peňazí určených na inklúziu zafinancoval vznik jedného z najväčších segregovaných školských komplexov na Slovensku. Rezort školstva ani oslovení predstavitelia do uzávierky na naše otázky nereagovali.

Ladislav Miko