Klávesák No name je v karanténe

Prvou osobnosťou z košickej umeleckej branže, ktorá bola nútená zatvoriť sa do dobrovoľnej karantény, je klávesák kapely No Name Zoli Sallai. Sám však vraví, že samotu zatiaľ zvláda veľmi dobre. 

Keď sa pred dvoma týždňami začali prijímať v súvislosti so šírením koronavírusu rázne opatrenia, rozhodol sa Zoli so svojou snúbenicou Kateřinou, ktorá je občiankou Českej republiky, že odvezie ich dve deti k jej rodičom do mesta Nýrsko na Šumavu. 

„Katka bola pracovne v Nemecku a päťročný Zoli a dvojročná Izabelka k nej mali z Česka predsa len bližšie. Presne 11. marca sme odleteli z Košíc. Keď sa však začali tvrdé opatrenia, povedal som si, že sa musím vrátiť domov,“ spomína Zoli. 

Letecky sa to už nedalo. Kapela však má v Prahe jednu kamarátku, ktorá mu ochotne požičala auto, takže v piatok 20. marca prekročil hranicu. Už vtedy ho kontrolujúci policajti upozornili, že musí doma hneď nastúpiť do karantény. A to Zoli prísne dodržiava.

[ad][/ad]

Čas na tvorbu

Človek zvyknutý na neustálu spoločnosť ľudí je už päť dní zatvorený sám v domčeku, ktorý si nedávno kúpil v tichej štvrti Košíc. Ako sám tvrdí, zatiaľ sa nudiť nestihol. Niečo porobí okolo domu, najviac sa však venuje tomu, čo ho najviac baví – muzike.

„Doniesol som si z Česka obidva moje klávesové nástroje, najčastejšie sedím pri nich. Vymýšľam, komponujem, aranžujem. Mám viacero rozpracovaných projektov s víťazkou Superstar Terezou Maškovou či českou kapelou Botox, robím aj jednu pesničku pre Helenu Vondráčkovú na jej album. Pripravuje sa už aj materiál na ďalší album No Name. A musím s potešením povedať, že potvora múza teraz celkom kope,“ zasmial sa v telefonickom rozhovore sympatický klávesák. 

Nákupy cez plot

Do domu teraz nikoho nevpúšťa. „Katka sa o mňa postarala, ešte pred odchodom navarila a dala zamraziť dobroty, takže jesť mám čo. Nejaké drobnosti mi nakúpia kamaráti, nákupy mi prehadzujú cez plot, dnu nechodia. Pre karanténu teraz nemôže prísť ani môj najstarší syn Adam, hoci býva v Košiciach. Som s ním v kontakte telefonicky, rovnako ako s rodinou v Česku. Chýbajú mi všetci, aj kamaráti z kapely. Ale nemám na výber, tak o tom veľmi ani nerozmýšľam,“ hovorí Zoli.

O tom, že dva týždne samoty zvládne, vôbec nepochybuje. Má totiž za sebou už dvakrát aj trojmesačné odlúčenie od blízkych počas protialkoholického liečenia – a zvládol ho úspešne, bez depresií či následkov. Okrem manuálnej práce okolo domu a tvorivej činnosti pri klávesoch trávi čas počúvaním aktuálnych správ, večer si pustí nejaký dobrý film.

Je to na ľuďoch

Nepochybuje, že po skončení prísnych opatrení prídu problémy, najmä ekonomického charakteru. Je však presvedčený, že napokon sa život vráti do normálnych koľají. 

„Všetko sa dá zvládnuť. Je to len na nás, na ľuďoch, na našej disciplinovanosti a pevnej vôli zvíťaziť nad komplikáciami, ktoré nám epidémia priniesla. A ešte na jednu vec nezabúdajme – počúvajme veľa dobrej hudby, lebo tá lieči telo aj dušu,“ odkazuje Košičanom známy muzikant.

[ad2][/ad2]