Na vývin detí vplýva podnetné a estetické prostredie školského prostredia
Podnetné a estetické prostredie školského prostredia vplýva na vývin detí. Riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach Mária Horváthová to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslal komunikačný odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Podľa Horváthovej sa prostredie v škole odráža aj na prospechu detí. Farebnosť triedy, hra s materiálmi, svetlosťou či hudbou,

ilustračné, SITA/Viktor Zamborský
PRIMÁTOR KOŠÍC
VEĽKÉ HLASOVANIE KOŠIČANOV!
Kto by mal byť primátorom mesta Košice? Zaregistrovaných je 8 oficiálnych kandidátov. Odovzdajte svoj hlas za svojho favorita v overenej ankete denníka KOŠICE: DNES.
Podnetné a estetické prostredie školského prostredia vplýva na vývin detí. Riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach Mária Horváthová to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslal komunikačný odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Podľa Horváthovej sa prostredie v škole odráža aj na prospechu detí. Farebnosť triedy, hra s materiálmi, svetlosťou či hudbou, prispôsobivosť nábytku a lavíc dokážu podľa psychologičky vylepšiť celkovú atmosféru triedy.
„Mnohé štúdie hovoria, že zlepšenie a skvalitnenie školského prostredia sa pozitívne odráža aj na prospechu detí. Taktiež má pozitívny vplyv na ich sebaúctu a výkony a takisto znižuje negatívne prejavy správania,“ povedala Horváthová. Tá považuje za vhodné napríklad rozdelenie tried na pracovnú a relaxačnú zónu, aby deti vedeli odlišovať prácu od oddychu a aby si vedeli v rámci harmonogramu a režimu dňa meniť jednotlivé etapy v rámci výchovy a vzdelávania.
Podnetné by mali byť aj spoločenské priestory, kde by mal byť priestor vyčlenený na zdieľanie skúseností a tiež na nácvik sociálnych zručností žiakov. „Vnímam aj výrazný trend, keď sa do škôl vnášajú prvky umenia a taktiež environmentálne prvky, aby deti vyrastali v súlade s prírodou, umením, ale taktiež aj s výchovno-vzdelávacím programom,“ vysvetlila Horváthová.
Za dôležité považuje aj takzvané ranné komunity, diskusie alebo spoločné učenie v kruhu. Kruh ako geometrický tvar podľa nej dáva istým spôsobom predstavu kontinuity. Deti si pri sedení v kruhu navzájom vidia do tváre, čo podľa psychologičky pestuje spoločenstvo ako také. Horváthová dodala, že ranné komunity môžu byť prínosné nielen pre žiakov, ale aj pre pedagógov.
Zdroj: (SITA, mky;DSe)
Kto by mal byť predsedom (županom) KSK?
Zahlasujte za svojho favorita na post predsedu KSK! Anketu nezabudnite zdieľať.
Najnovšie články

Začína sa obnova košickej Miklušovej väznice za takmer tri milióny eur

Igor Šimko reaguje na Porvažníka. „Som jediný, ktorý hrá fér“, hovorí

Košický maratón figuruje na 9. mieste v hodnotení World Athletics

