Počas Bielej soboty si veriaci pripomínajú úmrtie Ježiša, večer slávia veľkonočnú vigíliu

Počas Veľkonočnej vigílie cirkev bdie a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná vigília pôvodne bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Naše veľkonočné tradície sa líšia od tých v zahraničí. Ako vyzerá Veľká noc na Slovensku a vo svete?

Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova (3 až 7 čítaní zo Starého zákona a dve čítania z Nového zákona), ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja (spieva sa prvý raz od Popolcovej stredy), liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia sa krstné sľuby) a bohoslužbu obety. V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia, ktorý sa však odporúča preložiť až na nedeľné popoludnie.

Zdroj: SITA (mt)