Poslanci boli v jeseni v parlamente takmer neustále

Od jesene platí pre schôdze parlamentu špecifický režim, aký sa v minulosti často nevyskytoval. Rokovania poslancov sa natiahli na štyri kalendárne týždne v rámci jednej riadnej schôdze Národnej rady SR. Zákonodarci začali hovoriť, že v parlamente sú aj s obdobím, keď pred schôdzou rokujú výbory, skoro neustále. Na schôdzach národnej rady strávili od septembra takmer 43 dní. V minulosti bolo bežné, že parlament stihol program prejsť za dva týždne.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) agentúre SITA povedal, že rokovania schôdzí sa natiahli aj tým, že úradníci vyprodukovali veľmi veľa zákonov. „Hlavne sme sa zacyklili na zákonoch polarizujúcich spoločnosť, ako boli interrupcie. Tam sme sa ‚zabíjali’ opakovane. Boli to témy, ku ktorým sa každý potreboval vyjadriť. Na každé vyjadrenie boli ‚tisícky’ faktických poznámok, to nás zdržiavalo,“ priblížil Kollár.

Diskusia dlho trvala taktiež pri reformných zákonoch. Dlhšie sa pritom debatovalo o zákone o národných parkoch ako o nemocniciach. „Hlavne, keď sa robia reformy, tam sa veľa diskutuje, pretože je to polarizované. Je živá komunikácia, ale o tom to je. Parlament je o diskusii,“ zhodnotil Kollár. Na druhej strane ocenil, že existuje súčasná podoba rokovacieho poriadku parlamentu. „Predstavte si, že by poslanci nemali obmedzený čas pri vystúpeniach. To by sme ešte neskončili ani septembrovú schôdzu,“ podotkol s nadsádzkou.

Podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) agentúre SITA povedal, že na predlžovanie schôdzí malo vplyv rokovanie o zákonoch v skrátenom režime, ktoré súviseli s pandémiou koronavírusu. „Tých zákonov bolo neúrekom. Aj naša koalícia je taká, aká je, a keď sa chceme dohodnúť na dobrých zákonoch, dlho to trvá. Ďalším dôvodom je, že body programu sa presúvajú a rokovanie nie je plynulé,“ objasnil Laurenčík. Doplnil, že sa dlho hovorilo o interrupciách, o reformách národných parkov a nemocníc. „Niektorí koaliční partneri cítia, že sú to témy, pri ktorých by mohli získať voličov a rôzne pri nich manévrujú,“ dodal podpredseda parlamentu.

Podpredseda opozičného poslaneckého klubu strany Smer – sociálna demokracia Dušan Jarjabek vyhodnotil dlhé schôdze tak, že „parlament je slúžkou vlády a ministrov a predseda národnej rady má malé slovo“ na to, aby program rokovania vedel usmerniť. „Počas schôdze sa program niekoľkokrát mení, dokonca aj vtedy, keď predseda parlamentu povie, že sa už meniť nebude,“ povedal Jarjabek. Podľa neho pomaly každý tretí deň príde z vlády nejaký návrh zákona, aby sa prerokoval v skrátenom konaní a „alibisticky“ sa zdôvodňuje ochorením COVID-19.

Režim práce parlamentu je určený zákonom o rokovacom poriadku. Dĺžku rokovania si však poslanci môžu upraviť, ak sa na tom zhodne väčšina. Zvyčajne rokujú od utorka do piatku. Začínajú ráno o deviatej a končia večer o siedmej hodine. Vždy od dvanástej do štrnástej hodiny majú obedňajšiu prestávku. Vtedy sa však často schádzajú na rokovaní výborov. V piatok pracujú bez obedňajšej prestávky a končia o štrnástej popoludní.

Zdroj: (SITA, isu;DSe)

[modalsurvey id=“80163941″ style=“flat“ init=“true“]