Prešiel mesiac od začiatku vojny na Ukrajine (prehľad dôležitých udalostí)

Dnes je to presne mesiac, odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Vo štvrtok 24. februára sa tak život na Ukrajine, ale aj v celej Európe, zmenil. Konflikt začal inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. Len pár dní predtým (21. februára) uznalo Rusko Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé.

Vo štvrtok (24. februára) oznámil ruský prezident Putin vojenskú operáciu v regióne Donbas s tým, že jeho cieľom je demilitarizácia Ukrajiny. Jeho kroky boli podľa jeho slov len reakciou na hrozby prichádzajúce z Ukrajiny. Rusko podľa neho nemalo v pláne Ukrajinu okupovať. V tento deň zároveň upozornil ostatné krajiny, že ak do ruskej akcie zasiahnu, pocítia následky. Po jeho prejave sa začali raketové útoky na miestach po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva. Výbuchy počuli v Mariupole, Odesse, Záporoží a Dnipre. Ukrajinský prezident Zelenskyj oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine.

V rovnaký deň svet zasiahla správa, že sa ruská armáda zmocnila jadrovej elektrárne v Černobyle.

Len o deň neskôr (25. februára) sa vyvrátili Putinove slová o tom, že jeho cieľom nie sú civilisti. Rusi zaútočili na civilné objekty, medzi nimi aj nemocnice a škôlka. V tento deň sa do vojny zároveň zapojila hackerská skupina Anonymous a znefunkčnila stránku ruského ministerstva obrany.

Prešli ďalšie dva dni a prezident Putin opäť šokoval svet. 27. februára nariadil uvedenie ruských jadrových odstrašujúcich síl do pohotovosti. Na situáciu zareagoval prezident Zelenskyj a o deň neskôr (28. februára) požiadal o členstvo Ukrajiny v Európskej únii.

Pokračovanie nájdete na ďalšej strane.

V stredu (6. marca) sa Putin rozhodol opäť zopakovať svoje požiadavky. Požadoval demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny, uznanie anektovaného Krymu za súčasť Ruska a tiež uznanie nezávislosti separatistických regiónov na východe Ukrajiny.

Svetlý bod vo vojnovej oblasti sa objavil o dva dni neskôr. Kyjev a Moskva sa dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov, ktoré umožnia civilistom únik pred ruskými útokmi na Ukrajine.

9. marca nastal ďalší zlom v situácií s Černobyľom. Jadrová elektráreň Černobyľ bola odpojená od elektrickej siete. Spojenie bolo opäť obnovené 13. marca, no o deň neskôr ho znova poškodili. V pondelok (21. marca) bolo následne nahlásené, že v okolí elektrárne prestali fungovať zariadenia na kontrolu radiácie.

Ďalšou z akcií, ktorá otriasla svetom bolo bombardovanie detskej nemocnice a pôrodnice v Mariupole. Mariupoľský mestský poslanec Dmytro Gurin 9. marca informoval, že mestu dochádzajú potraviny a museli začať pochovávať ľudí v masových hroboch.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov 11. marca informoval, že počas dvoch týždňov invázie na Ukrajine zabili viac civilistov ako vojakov. Len o deň neskôr guvernér Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko potvrdil, že dôsledkom ruskej invázie bolo ukrajinské mesto Volnovacha úplne zničené.

Poradca šéfa ukrajinského prezidentského úradu Olexij Arestovyč 15. marca uviedol, že odhaduje, že mierovú dohodu by mohli uzavrieť už začiatkom mája.

Ukrajina sa pripojila k hlavnej európskej elektrickej sieti, čo jej pomôže bojovať proti častým výpadkom prúdu spôsobeným ruskými útokmi. Informovali o tom 16. marca.

19. marca Ukrajina vyzvala Čínu, aby sa pripojila k Západu a odsúdila ruskú inváziu.

V dôsledku ruskej invázie už opustilo svoju domovinu približne desať miliónov Ukrajincov. Tento údaj bol potvrdený 20. marca.

O rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou sa dočítate na ďalšej strane.

Rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinov

Prvé 3 rozhovory sa uskutočnili v Bielorusku za osobnej účasti delegátov, no nepriniesli žiadny prelom v otázke ukončenia bojov na Ukrajine alebo trvácne dohody o humanitárnych koridoroch. 

Štvrtý rozhovor sa konal 14. marca prostredníctvom videokonferencie a pokračoval po prerušení aj 15. marca. Poradca ukrajinského prezidenta Ihor Žovkva povedal, že v rámci ukrajinsko-ruských rozhovorov Moskva zmiernila svoj postoj. Rusko podľa neho zmenilo tón a prestalo vysielať požiadavky, aby sa Ukrajina vzdala.

Hlavný ruský vyjednávač pri rozhovoroch s Ukrajinou povedal, že obe strany rokujú o možnom kompromise, podľa ktorého by Ukrajina v budúcnosti mohla mať menšiu a nezúčastnenú armádu.

Vedúci ruskej delegácie rokujúcej s ukrajinskými predstaviteľmi 18. marca vyhlásil, že sa priblížili k dohode o neutrálnom štatúte Ukrajiny. Vladimir Medinskij podľa ruských tlačových agentúr uviedol, že strany zúžili svoje nezhody v otázke, že Ukrajina upustí od svojej snahy o vstup do NATO a osvojí si neutrálny štatút, čo je kľúčovým bodom rokovaní.

Ruský vyjednávač zároveň povedal, že stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bude možné po tom, čo vyjednávači dokončia návrh dohody o ukončení nepriateľských akcií a predbežne to schvália vlády oboch krajín.

O sankciách uvalených na Rusko sa dozviete na ďalšej strane.

Sankcie

V júli a septembri 2014 zaviedla Európska únia hospodárske sankcie zamerané na obchod s Ruskom v konkrétnych hospodárskych odvetviach. Tie boli vzhľadom na súčasnú situáciu predĺžené až do 31. júla 2022. Tieto sankcie sú zamerané na finančný, obchodný, energetický, dopravný, technologický a obranný sektor. Konkrétne sú to napríklad zákaz poskytovania eurobankoviek Rusku a Bielorusku alebo zákaz vývozu a dovozu zbraní.

K sankciám uvalených na Rusko tiež patria zmrazenie aktív Ruskej centrálnej banky, zatvorenie vzdušného priestoru EÚ pre Rusko, vyradenie niekoľkých ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a sankcie voči skupine ruských magnátov. Medzi sankciovaných patrí aj samotný prezident Putin.

Štvrtý balík sankcií bol schválený Európskou úniou 14. marca a zahŕňa zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými štátnymi podnikmi, zákaz poskytovania služieb úverového ratingu akejkoľvek ruskej osobe alebo subjektu a zákaz nových investícií do ruského energetického sektora.

Takmer mesiac po invázií (21. marca) web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenia šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu informoval, že Rusko bude čeliť ďalšiemu balíku sankcií.

Európska únia zároveň od 2. marca schválila pozastavenie vysielacej činnosti médií Sputnik a Russia Today v krajinách EÚ až do ukončenia agresie voči Ukrajine a dovtedy, kým Ruská federácia a jej pridružené médiá neprestanú vykonávať dezinformačné aktivity a aktivity zamerané na manipuláciu s informáciami namierené proti EÚ a jej členským štátom.

K uvaleniu sankcií sa navyše pridalo aj neutrálne Švajčiarsko.

Zdroj: (SITA, consilium.europa.eu, reuters.com, DK)