Rezort zdravotníctva eviduje v súvislosti s chrípkou nápor na pohotovosti

Rezort apeluje na ľudí, aby zvážili, pre aké zdravotné ťažkosti si zavolajú záchranku, prípadne navštívia pohotovosť alebo urgentný príjem. Zároveň ich prosí, aby pri príznakoch chrípky navštívili primárne všeobecného lekára, a to aj napriek dlhším čakacím lehotám. Informácie o zastupovaní lekárov môžu získať na stránkach krajských samospráv, prípadne v ambulanciách. Ministerstvo to uviedlo v tlačovej správe.

Návšteva všeobecného lekára môže pomôcť predísť situáciám, keď pacienti so zvládnuteľným respiračným ochorením preťažujú pohotovosti či urgenty. Rezort odporúča, aby pacienti s ľahkými príznakmi ostávali doma. Príznakom chrípky u dospelých ľudí sú najmä bolesti kĺbov a svalov, výrazná únava, nechutenstvo, bolesti hlavy, triaška, ako aj kašeľ a bolesti hrdla. Príznakom môže byť aj nádcha alebo upchatý nos, no tie nebývajú prvým príznakom, obvykle sa objavia až po nástupe kašľa. Pri prechladnutí to býva naopak. V prípade detí sú príznaky veľmi podobné, avšak častejšie ich sužujú bolesti brucha, nevoľnosť a vracanie či hnačka.

Lekársku pomoc je podľa ministerstva zdravotníctva nutné vyhľadať v prípadoch, ak má pacient problémy s dýchaním či nedostatkom vzduchu, je veľmi slabý, cíti tlak na hrudníku alebo bruchu, má kŕče a záchvaty, taktiež ak nemočí, pociťujete silnú bolesť svalov, prípadne, ak kašeľ ani horúčka neustupujú alebo sa vracajú či zhoršujú.

Pokiaľ ide o deti, lekársku pomoc je potrebné vyhľadať ak majú problémy s dýchaním alebo veľmi rýchlo dýchajú, majú horúčku nad 40 stupňov Celzia, modrajú im pery či líca, pociťujú silnú bolesť svalov alebo sa im pri každom nádychu vťahujú medzirebrové priestory. Lekársku pomoc pre dieťa tiež treba vyhľadať, ak má dieťa bolesti na hrudníku, je dehydratované, má záchvaty podobné epilepsii, prípadne sa zdá byť „mimo“ a nereaguje, a tiež ak sa zhorší jeho chronická choroba alebo má vrodené vady, a to najmä srdca, pľúc či ciev. Pri deťoch mladších než 4 mesiace je potrebné navštíviť lekára s akoukoľvek horúčkou, a tiež ak dieťa kašle.

Ak zdravotný stav pacienta neumožňuje návštevu ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby je možné kontaktovať linku tiesňového volania. Ak to jeho stav bude vyžadovať, môže k nemu byť vyslaná ambulancia Záchrannej zdravotnej služby, tá ho v prípade potreby môže po vyšetrení previezť do ústavného zdravotníckeho zariadenia.

Na urgentnom príjme prejdú pacienti triediacim pracoviskom, kde sa posúdi závažnosť ich zdravotného stavu. Pacienti, ktorí majú menej vážny zdravotný stav sú nasmerovaní do ambulantnej pohotovostnej služby, pacienti so závažným zdravotným stavom, ktorý neznesie odklad, sú riešení na urgentnom príjme, tak ako pacienti, u ktorých je predpokladaná potreba doplňujúcich vyšetrení.

„Ambulantná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva.

„Urgentná zdravotná starostlivosť je taká starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií,“ dodáva. Upozorňuje, že urgentné príjmy nie je vhodné používať v prípadoch, kedy ochorenie nie je závažné, hoci môže byť nepríjemné.

Celoslovenskú chrípkovú epidémiu vyhlásil Úrad verejného zdravotníctva ešte pred vianočnými sviatkami, čo je pomerne neobvyklé. Ako jednu z príčin silnejšej aktivity chrípky uvádza rezort väčšiu náchylnosť ľudí na respiračné ochorenia, čo vyplýva z pomerne nízkeho výskytu chrípky a podobných ochorení v posledných dvoch rokoch. Sezónny nárast výskytu respiračných ochorení ale v jesenných a zimných mesiacoch nie je nezvyklým javom.

Zdroj: SITA, mt, kl