Slovenská pošta vydá známku s dielom švajčiarskeho rytca 17. storočia

Slovenská pošta vydá v pondelok 18. októbra poštovú známku Umenie: Matthäus Merian (1593 – 1650). Vychádza vo forme hárčeka s jednou známkou, ktorá bude mať rozmery 54,4 x 44,4 mm, vrátane perforácie. Na hárčeku je rytecký prepis diela „Pohľad na Bratislavu“ od švajčiarskeho rytca 17. storočia Matthäusa Meriana. Známka je tvorená detailom veduty s Bratislavským hradom a Dómom sv. Martina. Ako informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková, nominálna hodnota známky je 2,2 eura.

Spolu so známkou vydajú aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 18. októbra 2021 a domicilom mesta Bratislava. Na prítlači FDC je zobrazený portrét Matthäusa Meriana od norimberského rytca Joachima von Sandrarta (1608 – 1688). FDC pečiatku tvorí figurálny motív chodca zo spodnej časti hárčeka. Autorom výtvarného návrhu hárčeka, FDC a FDC pečiatky ako aj rytiny hárčeka a FDC obálky je akademický maliar Rudolf Cigánik.

Martin Čičo zo Slovenskej národnej galérie priblížil, že Merian je na Slovensku známy predovšetkým vedutou Prešporku (Bratislavy), jedinou z územia dnešného Slovenska. Tú zaradil do svojho historicko-geografického knižného diela Archontologia cosmica vydaného vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1638. Podotkol, že veduta predstavuje prakticky prvý a na dlhé obdobie vzorový pohľad na mesto zo severnej strany, čím vyvážila južné pohľady od Dunaja vytvárané už viac ako 50 rokov predtým. Merian patril vo svojej dobe k najplodnejším tvorcom a vydavateľom nielen v Nemecku, ale v podstate aj v celoeurópskom meradle.

„Pre svoje obchodne úspešné projekty tak mohol zamestnávať stále viac a viac dobrých grafikov. Na druhej strane, zaužívanú trojčlenku v signatúrach listov – tvorca predlohy, výkonný grafik a vydavateľ – často a vedome zužoval na svoje meno, ktoré sa stávalo firemnou značkou a práca jeho spolupracovníkov v dielni tak ostávala anonymná,“ objasnil a dodal, že to je tiež dôvod, prečo sa nevie, kto je autorom pôvodnej kresby pohľadu. Podľa neho však možno predpokladať, že išlo o staršiu predlohu, keďže v roku vydania veduty naberal hrad počas „pálffyovskej prestavby“ v rokoch 1635 – 1649 podobu pravidelného castella, ktorá už pripomínala tú dnešnú.

Zdroj: (SITA, kh;adz)