Svetový deň prvej pomoci: Existuje jediný dôvod, prečo ju neposkytnúť

Ovládať základy poskytovania prvej pomoci by malo patriť k „povinnej výbave“ každého človeka. Podľa lekárky z Nemocnice AGEL Košice-Šaca je záujem o kurzy prvej pomoci dostatočný, avšak absolvovať jedno školenie nestačí. Svetový deň prvej pomoci, pripadajúci tento rok na 11. september, je príležitosťou pripomenúť si dôležité informácie a zásady, ktoré je potrebné dodržať v život ohrozujúcich situáciách.

Na otázky odpovedala lekárka Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca a školiteľka prvej pomoci MUDr. Katarína Hricová.

Aké sú základné zásady poskytnutia prvej pomoci?

Poskytovanie prvej pomoci nie je rezervované len pre zdravotnícky vzdelaných ľudí. Každý človek je aj zo zákona povinný prvú pomoc neodkladne poskytnúť, pokiaľ sám nie je v ohrození.  Koniec tejto vety súvisí s ďalšou zásadou, aby sme sa pri poskytovaní prvej pomoci sami nevystavili nebezpečenstvu. Ide o akési dva extrémy. Prvým je nerobiť nič aj keď by sme mohli, druhým je prehnané hrdinstvo. Samotné privolanie záchrannej zdravotnej služby sa nepovažuje za poskytnutie prvej pomoci, i keď skorá aktivácia záchranného systému je nesmierne dôležitá. Poskytnutím prvej pomoci môže byť aj jednoduchá otázka, ako sa napríklad človek, ktorého vidíme spadnúť cíti, či ho niečo bolí, ako sa volá a podobne. Už pomocou komunikácie s postihnutým zisťujeme jeho základné životné funkcie.

Ktorá skupina funkcií ľudského organizmu patrí medzi základné životné funkcie?

Základnými životnými funkciami sú vedomie, prítomnosť dýchania a funkčný krvný obeh. Ak na nás niekto reaguje, odpovedá a je schopný pohybov, pre danú chvíľu vieme povedať, že je pri vedomí, dýcha a má funkčný krvný obeh.

Na čo určite nesmieme zabúdať predtým, ako ideme dávať prvú pomoc?

Ako som spomínala, pri poskytovaní prvej pomoci nesmieme zabúdať na vlastnú bezpečnosť. Je potrebné mať na pamäti základné životné funkcie a to, že riziko zhoršenia zdravotného stavu našou prvou pomocou je určite menšie ako neurobiť nič.

Čo vtedy, ak sa niekto neodváži podať prvú pomoc?

Ak situáciu vyhodnotíme tak, že pre nás nie je bezpečné sa k ranenému priblížiť, zalarmujeme záchranné zložky na čísle 112, alebo priamo záchrannú zdravotnú službu na čísle 155, políciu na 158 a hasičov na čísle 150. Aj z bezpečnej vzdialenosti môžeme ohrozeného človeka osloviť, upokojiť ho, že pomoc je na ceste a zároveň upozorniť okoloidúcich, že nie je bezpečné sa približovať. 

Čo patrí medzi najčastejšie stavy bezprostredne ohrozujúce život?

Pri prvej pomoci je veľmi dôležitý sedliacky zdravý rozum a pár jednoduchých a dobre zapamätateľných pravidiel. Správne započatá kardiopulmonálna resuscitácia životy nielen zachraňuje, ale pomáha aj skoršej rekonvalescencii. Pokiaľ sa ihneď po zastavení obehu neprikročí k stláčaniu hrudníka, čím nahrádzame činnosť srdca ako pumpy, nervové bunky do štyroch až piatich minút odumierajú. Zastavenie obehu samozrejme nie je jediný, i keď je to najzávažnejší, stav ohrozujúci život. Aj bezvedomie, teda situácia keď človek dýcha, srdce mu bije, ale nereaguje, je život ohrozujúci stav, pretože nie je zachovaná jedna z jeho vitálnych funkcií a tou je vedomie. Ďalšími sú napríklad veľké krvácania, popáleniny, zlomeniny veľkých kostí, topenie sa, či rôzne druhy intoxikácií. Pri každom poranení či zmene stavu sa však v konečnom dôsledku opierame o zistenie vedomia a dýchania. Veľké krvácanie sa snažíme čo najskôr zastaviť, najlepšie priamym tlakom v rane, dokonca ešte pred začatím stláčania hrudníka. Popáleniny chladíme, zlomenými časťami tela nehýbeme, resp. manipulujeme minimálne.

Existujú aj prípady, kedy sa radšej neodporúča prvú pomoc poskytnúť?

Prvú pomoc nikdy neposkytujeme v prípade, že by sme tým ohrozili seba, alebo niekoho iného. 

„Dovolím si tvrdiť, že ovládanie zásad prvej pomoci by malo patriť k základnej mentálnej výbave civilizovaného človeka.“ uviedla MUDr. Katarína Hricová.

Zdroj: Nemocnica AGEL Košice-Šaca