Takmer polovica z viac ako dvetisíc železničných priecestí nie je zabezpečená

Z 2 074 železničných priecestí, ktoré spravovali slovenské železnice v roku 2020 bola takmer polovica (1 003) nezabezpečená a prechody boli označené iba dopravnou značkou. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) s tým, že na priecestiach chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory. Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková podotkla na to, že za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zamerali, evidovali 175 vážnych nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie boli nehody na priecestiach vybavených iba svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 percent všetkých nehôd.

Dodala, že v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako päť miliónov eur. Podľa NKÚ mnohé incidenty nemuseli nastať, ak by sa národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach robili dôsledne. Národní kontrolóri na základe záverov kontroly apelujú na vedenie Železníc SR (ŽSR), aby prehodnotilo existujúce projekty a prijalo opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach.

„Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ zhodnotil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Doplnil, že obdobnú prevenciu využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Hovorkyňa NKÚ poukázala aj na to, že kontrolóri identifikovali aj výrazné riziká spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Uviedla, že ŽSR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 miliónov eur, čo sa premietlo do obnovy 25 z nich. Železnice cez komplexný národný program, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach, z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty desať miliónov a skrz Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí, ďalšie tri milióny eur. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 – 2023 zvýšiť úroveň bezpečnosti priecestí, pričom v každej dvojročnej etape sa malo modernizovať 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať tri priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ zhrnul Andrassy. Kontrolný úrad tiež upozornil poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce.

Zdroj: (SITA, adz;DSe)