Už viac nevládzu. Známe osobnosti si rušia Facebook kvôli nenávistným komentárom

Sociálne siete dokážu byť značne toxickým miestom, čo môže negatívne ovplyvniť duševné zdravie. Pre nenávistné komentáre sa v decembri 2021 rozhodli odísť z Facebooku aj novinárka Zuzana Kovačič-Hanzelová a moderátor Marcel Forgáč.

Podľa Kovačič-Hanzelovej sa z Facebooku stalo miesto, kde dochádza k osočovaniu nielen anonymami, ale aj politikmi a verejne činnými osobami. Vo svojom statuse uvádza: „Okydávajú ma tu poslanci, politici, niektorí vplyvní a niektorí absolútne bezvýznamní ľudia. Odmietam sa už účastniť priestoru, kde si hocikto obtiera ústa o vedcov, lekárov, novinárov, hygienikov. A už to nie je len doména anonymov s ruskými vlajkami. Prvú ligu tu hrajú aj verejne činné osoby,“ zakončila.

Podobne to vníma aj Marcel Forgáč, ktorý vo svojom statuse označil sociálnu stránku za Hatebook. „Je to miesto presýtené zlobou a lžou, nenávisťou a neprajnosťou.“ Podľa neho je všetko pozitívne prevalcované nenávisťou a klamstvami, ktorým ľudia veria. Označil platformu za miesto, ktoré „vysáva lásku“. Množstvo kritiky sa mu dostalo najmä po tom, ako začal moderovať očkovaciu lotériu Byť zdravý je výhra, ktorej cieľom bolo zvýšiť úroveň očkovania.

Obe známe osobnosti sa vyjadrili, že ich sociálna sieť psychicky vyšťavila: „Nevládzem. Dostala som sa do bodu, že tento priestor robí zle môjmu psychickému zdraviu,“ hovorí Kovačič-Hanzelová. Novinárka sa navyše strachuje o vlastný život. Dostáva nepríjemné prezývky a nenávistné správy želajúce jej znásilnenie. Forgáč zase spomína vyhrážky smrťou a svojich kamarátov, ktorí sa rozhodli veriť „bludom a dezinformáciám“.

Reakcie verejnosti

Na novinárkin status zareagovali komentárom aj viaceré osobnosti, vrátane vedca Pavla Čekana či lekára Petra Sabaku, ktorého Kovačič-Hanzelová v statuse priamo spomína. Poukazuje na fakt, že lekári a vedci sú rovnako pod obrovským tlakom verejnosti, čelia vyhrážkam, agresívnym reakciám a nedôvere. Práve Sabaka využíva svoj profil na boj proti dezinformáciám. Podľa neho môže na Facebooku nastať nepomer, pretože ľudia môžu byť ochudobnení o informácie, čo môže nahrať dezinformátorom. K statusu sa vyjadril aj minister obrany Jaroslav Naď, ktorý taktiež uvažuje nad deaktiváciou svojho profilu: „Mrzí ma to, ale rozumiem tomu. Sám nad tým uvažujem. Len keď to urobíme všetci, dezolátom, fašistom a bláznom uvoľníme priestor…“ vyjadril sa.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Ako Facebook bojuje proti online šikane?

Z výskumu organizácie Pew Research Center vyplýva, že až 41% ľudí sa osobne stretlo s nejakou formou online obťažovania. Medzi šesť hlavných spôsobov podľa organizácie patrí osočovanie, cielené strápňovanie, prenasledovanie, vyhrážky, dlhodobé obťažovanie, či sexuálne obťažovanie. Sociálna sieť čelí kritike kvôli boju proti nenávistným prejavom. Spoločnosť Facebook už niekoľko rokov vypracúva správy zobrazujúce množstvo nenávistných prejavov, ktoré zo svojej platformy vymazali za daný štvrťrok. Dosiaľ najvyššie číslo bolo 31.5 miliónov vymazaných nenávistných prejavov za druhý štvrťrok v roku 2021. Zaujímavý je aj nárast od začiatku pandémie v roku 2020, odkedy počet nenávistných komentárov stúpol dvojnásobne a odvtedy sa drží nad úrovňou 22 miliónov.

Spoločnosť vo svojej správe tvrdí, že za posledných 9 mesiacov sa im podarilo znížiť úroveň nenávistných prejavov až o 50% vďaka nasledovným praktikám:

• Odstraňovanie účtov, skupín, stránok a udalostí porušujúcich pravidlá.
• Filtrovanie problematických skupín a stránok z odporúčaného obsahu.
• Znižovanie distribúcie možného nevhodného obsahu.
• Pridávanie upozornení brániacim pred zverejnením možných nenávistných prejavov.
• Virálny alebo závažný obsah sa kontroluje ako prvý.
• Odstraňovanie obsahu porušujúceho pravidlá.

Zdroj: (ML)

[modalsurvey id=“80163941″ style=“flat“ init=“true“]