V Košiciach sa šíria invázne rastliny, podporujú to neudržiavané plochy
Problém pre mesto Košice predstavujú rozširujúce sa invázne druhy rastlín, ktoré vytláčajú pôvodné druhy, znižujú biodiverzitu a niektoré z nich sú silné alergény. V minulosti ich rozšírenie často spôsobila úmyselná výsadba, zbaviť sa ich pritom býva zvyčajne veľmi zložité. Správa mestskej zelene (SMsZ) poukazuje najmä na neudržiavané plochy súkromných vlastníkov. Podľa botaničky Evy Sitášovej v

The sapling that grows from the ground has a natural background.
Problém pre mesto Košice predstavujú rozširujúce sa invázne druhy rastlín, ktoré vytláčajú pôvodné druhy, znižujú biodiverzitu a niektoré z nich sú silné alergény. V minulosti ich rozšírenie často spôsobila úmyselná výsadba, zbaviť sa ich pritom býva zvyčajne veľmi zložité. Správa mestskej zelene (SMsZ) poukazuje najmä na neudržiavané plochy súkromných vlastníkov.
Podľa botaničky Evy Sitášovej v niektorých mestských častiach ako Sever, Ťahanovce či Dargovských hrdinov spôsobuje najväčšie problémy zlatobyľ kanadská. Sú tiež oblasti, kde dominuje pohánkovec japonský alebo pohánkovec český, a to časť Dargovských hrdinov, alúvium Idanského potoka na Juhu, alúvium Hornádu, ale aj centrum mesta. „Problémy spôsobujú lokálne aj invázne dreviny pajaseň žliazkatý a javorovec jaseňolistý. Tieto dreviny boli ako dekoratívne vysádzané v Košiciach v 60. rokoch minulého storočia a dnes miestami dominujú a invázne obsadzujú priestory,“ uviedla pre TASR.
Peter Sasák zo SMsZ konštatoval, že invázne rastliny boli zavedené aj kvôli medonosnosti či nenáročnosti. Po čase sa však ukázalo, že ich negatívne vplyvy výrazne prevyšujú pozitíva. „Invázne rastliny sú schopné vytláčať pôvodné druhy, často produkujú silne alergizujúci peľ, vylučujú toxické látky do pôd alebo priamo nadzemnými časťami a pri dotyku môžu u ľudí aj zvierat vyvolať kožné alergické reakcie. Dokážu vytvoriť vo svojom okolí monokultúrny porast, kde väčšina hmyzu a zvierat neprežije z dôvodu nedostatku potravy a úkrytu,“ povedal s tým, že vytláčaním prirodzených rastlín zároveň radikálne znižujú biodiverzitu.
Invázne rastliny podľa jeho slov vysádzajú cielene na území mesta niektorí obyvatelia aj v súčasnosti. Pripomenul, že napríklad pajaseň žliazkatý má schopnosť vyklíčiť aj v štrbinách betónu či asfaltu, čim ničí ploty, chodníky i základy stavieb. Zároveň pre krehkosť jeho dreva hrozia pri nepriaznivom počasí polomy.
„Môžem skonštatovať, aspoň z môjho pohľadu, že problém sa zhoršuje a je nevyhnutný cielený a dodnes chýbajúci manažment. Najviac problémov spôsobujú plochy, ktoré ostali ležať ladom, nie je dobre nastavený čas kosenia, respektíve priestor sa vôbec nekosí a možno aj neznalosť o tejto problematike,“ hodnotí Sitášová, ktorá viac ako 30 rokov viedla Prírodovedné oddelenie Východoslovenského múzea (VSM). Manažment na likvidáciu takýchto rastlín musí byť podľa nej koordinovaný a v správnom časovom horizonte pre jednotlivé druhy. Ide pritom o dlhodobý proces, ktorý sa musí opakovať.
SMsZ vníma situáciu na plochách, ktoré má zverené, ako stabilizovanú. Za veľký problém označuje neudržiavané plochy súkromných vlastníkov, z ktorých sa invázne rastliny rozširujú na nové plochy. „Na odstraňovanie inváznych rastlín už aj dnes vynakladáme nemalé prostriedky a bez ich plošnej likvidácie a zmeny správania majiteľov niektorých pozemkov sa problému nezbavíme,“ uviedol Sasák. Mestská organizácia pritom nemá dosah na takýchto majiteľov, môže ich len vyzvať na súčinnosť, pričom je neraz komplikované ich vôbec vypátrať a kontaktovať. V extrémnych prípadoch posúva podnety zodpovedným inštitúciám štátnej správy a Štátnej ochrane prírody. Sasák pripomenul, že na cudzích pozemkoch zo zákona nemôžu robiť zásahy, a to napriek výzvam obyvateľov či samospráv. „Bez dodatočnej osvety a zefektívnenia práce inštitúcií, ktoré majú v rukách páky na nezodpovedných majiteľov, je zmena k lepšiemu v nedohľadne,“ konštatoval.
Ku koordinovanému prístupu má prispieť monitoring výskytu nepôvodných inváznych druhov v jednotlivých mestských častiach. „Teraz dávame dokopy správu pre komisiu životného prostredia v Košiciach, krajsky úrad a inšpekciu životného prostredia. Dúfam, že informácie pomôžu jednotlivým starostom mestských častí a spoločnými silami začneme tento problém riešiť aj v Košiciach,“ povedala Sitášová.
Zdroj: (TASR, hol sem ima)
Aký je váš názor?
Súvisiace články

Nález munície v jednom z košických bytov si včera podvečer vyžiadal evakuáciu takmer 50-tich obyvateľov

Od júna nadobúdajú účinnosť niektoré zmeny v zákone o meste Košice

Oznam o plánovaných odstávkach elektrickej energie v Košickom kraji (1.6. – 7.6.2026)

Na Zemplínskej šírave otvoria sezónu oslavami 60. výročia jej vzniku

DPMK oslávi Deň detí: Pripravil Rozprávkovú električku a posilnil spoje do ZOO

Projekt geotermálneho vykurovania Košíc: po úspešnom dokončení vrtov sa pripravuje ďalšia etapa

Práce od 1. júna zlepšia stav dvoch mostov v Košiciach a pri Budimíre

Slovenská pošta spúšťa najdostupnejší bankomat a vkladomat

Vláda vyčlenila pre obce i subjekty v Košickom kraji vyše 2,9 milióna eur

NDS rozbehla obstarávanie ďalšej etapy košického obchvatu

Finančná správa odhalila na hraničných priechodoch s Ukrajinou nelegálny vývoz liekov (FOTO)

Balónový festival opäť spestrí oblohu nad mestom a pripomenie výročie
Najnovšie články

Finančná správa a Ministerstvo vnútra spájajú sily: nový tím „Daňový štít“ mieri na podvody za desiatky miliónov eur

Nález munície v jednom z košických bytov si včera podvečer vyžiadal evakuáciu takmer 50-tich obyvateľov

Od júna nadobúdajú účinnosť niektoré zmeny v zákone o meste Košice

Oznam o plánovaných odstávkach elektrickej energie v Košickom kraji (1.6. – 7.6.2026)

Predpoveď počasia na dnešný deň (1.6.2026)

Denisa Saková: Na cestu a električku na košické letisko zatiaľ nie sú financie

Horoskop na tento týždeň (1.6. – 7.6.2026)

Predpoveď počasia na dnešný deň (31.5.2026)

EÚ odblokovala Maďarsku vyše 16 miliárd eur: Von der Leyenová chváli reformy novej vlády
