Viete, prečo dnes slávime Sviatok práce?

V roku 1891 sa konali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je tam prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.

História tohto sviatku na Slovensku

História osláv Sviatku práce na našom území siaha už do záveru 19. storočia. Na dnešnom území Slovenska sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli bratislavskej Železnej studienky. O tejto udalosti tu vypovedá aj pomník. Prvý máj u nás uzákonili ako štátny sviatok po vzniku Československej republiky. Od roku 1919 bol sviatok uznaný štátom a od roku 1925 priamo štátnym sviatkom.

Vo vojnových rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po vojne sa na tom veľa nezmenilo. Organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana, ale komunisti. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 venovala vládnuca komunistická strana prvomájové oslavy dosiahnutým „budovateľským“ úspechom a na prvomájových demonštráciách bola povinná účasť.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Dni mesta Košice pokračujú. Toto je program na nasledujúci týždeň

Tradície osláv

Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. V októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas. Keďže sa to zamestnávateľom nepáčilo, odborári zorganizovali po celých Spojených štátoch na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času.

Najväčšie demonštrácie boli od 1. do 3. mája 1886 v Chicagu. Pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Zakladajúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto na pamiatku obetí demonštrácií z Chicaga prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným Sviatkom práce.

Prvý máj nie je len Sviatkom práce, pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis.

Slovensko si dnes pripomína 19. výročie vstupu do Európskej únie

Slovensko si dnes pripomína 19. výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Súčasťou Európskej únie sme sa stali v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami, čo je doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Slovenská republika podpísala Európsku dohodu o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 v Luxemburgu. Európsky parlament ju ratifikoval 27. októbra 1993 a Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ. V júni 1995 predložil na summite EÚ v Cannes vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ. Tú však Európska komisia (EK) v októbri 1997 zamietla a vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ. Odôvodnila to neplnením politických kritérií.

V decembri 1997 Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie. Taktiež rozhodla, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, teda s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.

Ako prebiehal vstupný proces?

Vstupný proces s kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín začala EÚ v marci 1998 v Londýne. Slovensko vtedy zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman. V októbri 1998 vyjadrila EÚ vo vyhlásení spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.

Európska rada však v decembri 1998 na summite EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Odporúčanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ dala Európska komisia Slovensku a ďalším piatim kandidátskym krajinám druhej skupiny až v októbri 1999.

Na summite členských krajín EÚ v Helsinkách, ktorý sa konal v decembri 1999, došlo k rozhodnutiu o začatí rokovaní o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. V apríli 2001 oznámila EK, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci Slovensku pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra pre európsku integráciu Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK. Prezident Rudolf Schuster následne v máji 2001 odvolal Pavla Hamžíka z jeho funkcie.

Európsky parlament (EP) schválil v marci 2002 v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska, ale zároveň upozornil na mnohé problémy na Slovensku, najmä na korupciu. V októbri 2002 odporučila EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do Únie. V novembri toho istého roku Európsky parlament schválil toto rozšírenie únie, a to najneskôr do 1. mája 2004. Lídri EÚ následne na summite v Kodani v decembri 2002 dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K pätnástim členským štátom únie mali pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

Podpis zmluvy

V apríli 2003 Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšírila EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti. V máji 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Slováci v ňom podporili vstup svojej krajiny do EÚ, keď sa za členstvo vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.

V januári 2004 schválila vláda SR nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Oficiálne sa Slovensko stalo členom EÚ 1. mája 2004. V marci 2004 vyhlásil predseda NR SR Pavol Hrušovský termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.

Zdroj: (SITA, mt)