Vláda by mala podporovať rodiny zo štátneho rozpočtu a nie z rozpočtu miest a obcí, tvrdí Ferenčák

Poslanec ďalej uviedol, že sa stalo pravidlom, že súčasná vláda považuje samosprávu za svojho nepriateľa a služobníka, nerozumejú jej a nechápu jej úlohu a zmysel. Ďalej tvrdí, že vláda presúva svoje povinnosti na mestá a obce bez diskusie a akejkoľvek finančnej kompenzácie. „Heger rád hovorí, že samosprávy a vláda sú ako pľúca, ale už nehovorí o tom, že nám neustále berie kyslík a bez neho sa žiť nedá,“ tvrdí Ferenčák.

Poslanec si myslí, že keby vláde záležalo na korektnom partnerstve so samosprávou, morálne by nemenila zákony pokútnymi poslaneckými návrhmi zo dňa na deň a bez diskusie. „Dôsledkom nepremyslených zmien bude, že mestá a obce budú musieť, buď zvýšiť dane a poplatky, alebo prestanú poskytovať základné služby, ktoré sú potrebné pre život miest a obcí,“ vysvetľuje Ferenčák. Taktiež dodal, že kultúra a šport budú asi najviac postihnutými odvetviami. „Financie v prípade výpadku nemusia smerovať ani na zveľaďovanie mesta,“ doplnil.

Primátor Litovského Mikuláša a člen predsedníctva Hlasu-SD Ján Blcháč tvrdí, že pri spomínaných zmenách o zvyšovaní daní neuvažujú. „Pokiaľ však budeme nútení prijímať rozpočet, ktorý musí byť vyrovnaný, tak budeme musieť škrtať tam, kde niet takej povinnosti,“ uviedol. Blcháč doplnil, že vládnym návrhom ponúkajú samosprávam aj daň z príjmu právnických osôb, o ktorej podľa neho s nikým nehovorili. „Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa celý návrh zákona rozhodol posunúť na ďalšiu riadnu parlamentnú schôdzu, a ja len verím, že na základe aktivít Únie miest Slovenska a nás samotných nájdu peniaze pre rodiny v štátnom rozpočte, a peniaze, ktoré sú určené pre samosprávy, nám nechajú,“ dodal.

Únia miest Slovenska (ÚMS) vyzýva poslancov NR SR aby nepodporili poslanecký návrh Milana Kuriaka (OĽaNO) na zmeny v zákone týkajúce sa daňového bonusu. „Ak NR SR opätovne zvýšený daňový bonus schváli, samosprávy budú v roku 2023 po zohľadnení rastúcich cien chudobnejšie a nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov,“ uviedli.

V lete 2022 prijala NR SR v skrátenom legislatívnom procese tzv. „rodinný balíček“, ktorého súčasťou bolo aj zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na viac ako dvojnásobok (100 eur) od roku 2023. „Podľa júnovej makroekonomickej a daňovej prognózy ministerstva financií bude mať zvýšenie daňového bonusu na 100 eur negatívny vplyv vo výške 544 mil. eur na rozpočty samospráv. Ide o približne 13 % pokles príjmov z podielovej dane oproti očakávanému výnosu na rok 2023 bez navýšenia daňového bonusu,“ vysvetľuje ÚMS a dodáva, že prezidentka v prípade rodinného balíčka na Ústavnom súde SR namietala okrem iného aj neoprávnené využitie skráteného legislatívneho procesu a zásadný vplyv na samosprávy bez riadneho pripomienkovania a kompenzácie.

„Na prerokovaní návrhu zákona vo výbore NR SR pre hospodárske záležitosti bol však tento návrh zákona pozmenený a pribudol úplne nový paragraf o daňovom bonuse, ktorý je totožný s paragrafom o daňovom bonuse zo zákona, ktorý je aktuálne na ústavnom súde,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení, pričom podľa ÚMS pribudlo tiež prechodné ustanovenie, ktoré na roky 2023 a 2024 ešte dvíha daňový bonus zo 100 eur na 140 eur, čo by znamenalo ďalších 218 mil. eur v zníženom výnose dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Na rokovaní výboru bol síce navrhnutý aj pozmeňujúci návrh, ktorý by kompenzoval samosprávam dodatočné navýšenie daňového bonusu zo 100 na 140 eur presmerovaním časti dane z príjmu právnických osôb, podľa ÚMS to však nekompenzuje pôvodné zvýšenie daňového bonusu na 100 eur.

Zdroj: SITA, mt, vr