Zvýšenie daní z nehnuteľností poslanci schválili, rokovanie o rozpočte však prerušili

 AKTUALIZOVANÉ 

Najdôležitejším bodom piatkového rokovania mestského zastupiteľstva mal byť budúcoročný rozpočet. S tým bolo spojené aj zvýšenie daní z nehnuteľností. Magistrátu to však vyšlo len spolovice. Dane poslanci zvýšili, rozpočet však neschválili.

Hlasovanie o zvýšení daní z nehnuteľností, ktoré v tomto roku postihlo podľa slov viceprimátora Marcela Gibódu vyše polovicu miest a obcí Slovenska, predchádzalo rokovaniu o najdôležitejšom rozhodnutí roka – prijatiu programového rozpočtu mesta na budúci rok. Bez zvýšenia daní totiž magistrát nemohol zostaviť povinne vyrovnaný rozpočet.

[ad][/ad]

Reakcia na sociálne balíčky

Primátor mesta Jaroslav Polaček (nezávislý) zdôvodnil pred poslancami potrebu zvyšovať dane z nehnuteľností dopadmi, ktoré na mestské financie majú parlamentom a vládou schválené predvolebné sociálne balíčky.

Zníženie príjmu z podielových daní vyčíslil magistrát na takmer 7 miliónov eur, zníženie príjmu z poplatku za uloženie odpadu, ktorý sa stal príjmom environmentálneho fondu, odhadol aj pre zníženie produkcie podniku U. S. Steel na 1,5 milióna eur.  Negatívne sa na mestských financiách podpísali aj rozhodnutia parlamentu o zvýšení platov v školstve, samospráve a štátnej správe a v sociálnych podnikoch, tzv. chodníková novela zákona, ktorá zvyšuje finančné nároky samosprávy na zimnú údržbu, rekreačné poukazy či obedy zadarmo v školských jedálňach.

Hrozba kolapsu

„Tieto opatrenia majú na rozpočet dopady vo výške viac ako 20 miliónov eur. Ak vláda zoberie peniaze samosprávam, tie majú len jedinú možnosť – nahradiť tieto financie zvýšením daní. Inak by to znamenalo pre mesto na budúci rok finančný kolaps,“ zdôraznil na rokovaní primátor.

Nepopulárny krok by podľa prepočtov mal priniesť do mestskej pokladnice vyše 11-miliónový nárast príjmov. „Percento navýšenia za domy a byty sa zdá vysoké, lebo predtým boli nastavené dane veľmi nízke. Ak sa pozrieme na samotné sadzby, nie je to až také vysoké. Za podnikateľské objekty alebo stavby je percento nižšie. Dane sa nemenili od roku 2013, za toto obdobie sú teda príjmy z nich rovnaké, ale náklady mesta vzrástli o 70 percent,“ pripomenula vedúca referátu miestnych daní na magistráte Tatiana Moleková.

[ad2][/ad2]

Búrlivá debata

Pred hlasovaním sa na piatkovom zastupiteľstve strhla búrlivá debata medzi primátorom a poslancami.

So skokovým zvýšením nesúhlasil okrem iných ani poslanec Milan Lesňák (nezaradený). „Zvýšili sme ceny v MHD, ceny za kremačné služby, ideme zvýšiť dane a ďalšie poplatky. Pritom nám klesá hrubý domáci produkt v Košiciach a okolí, stavebné a ďalšie firmy stagnujú. Znamená to, že budú prepúšťať, premietnu to do cien a doplatia na to ľudia. Treba naštartovať ekonomiku, aby boli investície a s radosťou zahlasujem za zvýšenie. Zatiaľ to tak nie je,“ vyhlásil M. Lesňák.

Zefektívniť výber

Podľa slov Vladimíra Molčáka zo spoločnosti U. S. Steel, oceliarenská firma odvádza mestu na daniach z nehnuteľností každoročne 5,1 milióna eur. Navyšovanie by pre nich znamenalo platiť ďalšie 2 milióny navyše. „Pri dnešnej ťažkej situácii v oceliarenstve by bolo pre nás prijateľné zvýšenie nanajvýš o 10 percent,“ povedal zástupca najväčšieho zamestnávateľa v meste.

Po emotívnych vystúpeniach nakoniec poslanecký zbor zvýšenie daní z nehnuteľností schválil so zapracovanými zmenami, ktoré navrhla skupina poslancov a predniesol ich Jozef Filipko (Fungujúce Košice). Podľa kategórií budú Košičania platiť za meter štvorcový dane v centre 1 euro, na sídliskách 0,95 a v okrajových mestských častiach 0,90 eur. Zároveň poslanci zaviazali primátora, aby pripravil opatrenia na zefektívnenie výberu týchto daní.

[ad3][/ad3]