Košická odborníčka radí, ako sa v lete chrániť pred potravinovými nákazami

Kľúčom k bezpečnosti potravín je dôkladné tepelné spracovanie. „To znamená pôsobenie dostatočne vysokej teploty za dostatočne dlhý čas v každej časti výrobku. Výška použitej teploty a dĺžka jej pôsobenia závisia od charakteru potraviny,“ zdôrazňuje docentka Pipová. Mlieko sa musí pasterizovať pri teplote 71,7 °C aspoň 15 sekúnd, kým mäsové výrobky potrebujú minimálne 70 °C po dobu najmenej 10 minút. Tento postup je dôležitý aj pri letných grilovačkách, kde nesprávne spracované mäso môže byť zdrojom nebezpečných baktérií, ako je Salmonella.

Baktérie sú taktiež počas leta mimoriadne aktívne a to najmä tie, ktoré sa množia pri teplotách okolo 30 – 37 °C. „Treba si uvedomiť, že rýchlosť rozmnožovania črevných baktérií je v porovnaní s inými živými organizmami neporovnateľne vyššia a na to, aby v potravinách dosiahli zdravie ohrozujúce počty, stačí veľmi krátky čas,“ varuje odborníčka. Stačí niekoľko hodín a počet baktérií sa môže znásobiť na nebezpečnú úroveň, čo zvyšuje riziko vzniku alimentárnych ochorení. Preto je nesmierne dôležité dbať na správne skladovanie potravín, najmä počas horúcich letných dní.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

POZOR: V Košiciach hrozí nebezpečenstvo vzniku požiarov!

Mleté a rybacie mäso patria medzi najrizikovejšie potraviny. „Rezanie a mletie mäsa sú mechanické operácie, pri ktorých sa značne zvyšuje riziko mikrobiálnej kontaminácie,“ upozorňuje docentka Pipová. Tieto potraviny by mali byť skladované pri nízkych teplotách, ideálne pod +2 °C, aby sa predišlo ich rýchlemu znehodnoteniu. Chybné skladovanie v predajniach, kde dochádza k častým teplotným výkyvom tak môže ohroziť ich kvalitu.

Nízke teploty v chladničkách síce spomaľujú rast baktérií, ale nemusia ich usmrtiť. „Existuje skupina mikroorganizmov, ktorá je schopná rásť a rozmnožovať sa aj pri chladiarenských teplotách (0 – 5 °C). Sú to takzvané psychrotrofné mikroorganizmy,“ vysvetľuje odborníčka.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Rekordný júl košického letiska, ktoré prepísalo históriu

Mraziarenské teploty sú efektívnejšie než chladiarenské, pretože okrem spomalenia chemických procesov spôsobujú aj premenu vody na ľad, čím znižujú dostupnosť živín rozpustných vo vode pre mikroorganizmy. Pri nízkych teplotách sa mikroorganizmy v potravinách dostávajú do stavu určitého pokoja, no väčšina z nich prežije a po opätovnom ohriatí môže znovu aktivovať svoje enzýmy alebo spôsobiť potravinové ochorenie.

Po tepelnom spracovaní potravín je dôležité ich čo najskôr ochladiť, aby sa predišlo rýchlemu rozmnožovaniu mikroorganizmov. „Rozhodne nie je vhodné nechať uvarené jedlo pomaly vychladnúť cez noc a ráno ho vložiť do chladničky,“ dodala docentka Pipová.

Zdroj: uvlf.sk