Ešte aj v čase, keď píšem týchto pár riadkov, rovnako ako v piatok, mi po chrbte bláznivo behajú zimomriavky a len ťažko potláčam slzy dojatia. Keď som videl a počul tú masu na kožu premoknutých, no nesmierne odhodlaných Košičanov, ktorí nepodľahli pohodliu domova a čičíkaniu hlavných antihrdinov typicky slovenského príbehu, mal som skvelý pocit, že
