Tri štvrtiny Slovákov používajú antivírusový softvér

Takmer tri štvrtiny (74 %) používateľov internetu využívajú antivírusový softvér a ďalšie odporúčané formy ochrany, v rámci kyberbezpečnosti na Slovensku však máme rezervy.

Ukázal to prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET. Údaje zbierala agentúra Focus vo februári tohto roka, na prieskume sa zúčastnilo 884 respondentov vo veku od 14 rokov.

„Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú e-maily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a podobne (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %) a nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %),“ vysvetlil inštitút.

[ad][/ad]

Neznáme a nebezpečné siete

Problémom však podľa inštitútu zostáva, že menej ako polovica respondentov praktizuje aj ďalšie formy ochrany, ako napríklad pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizácií softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu či nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia a filtrovania obsahu na internetovom prehliadači a bezpečné nastavenie domáceho routera.

„Len tretina internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, antispyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete,“ dodal inštitút.

[article slug=“pri-kybernetickej-bezpecnosti-by-mal-kazdy-zacat-od-seba“][/article]

Problém vo vzdelávaní 

Výsledky analýzy tiež poukázali na deficit v edukácii, teda digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia vôbec nepoznajú, ako inštitút dodal, sú to väčšinou tie sofistikovanejšie a technicky náročné riešenia.

V prieskume však konštatujú, že oproti roku 2013 došlo v správaní internetovej populácie k miernemu zlepšeniu. Napríklad pri používaní hesiel, otváraní e-mailov, spúšťaní aplikácií a webstránok či zverejňovaní osobných údajov sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov.

Index digitálnej bezpečnosti však podľa analytika IVO Mariána Velšica ukazuje, že niektoré sociálne skupiny situáciu kybernetickej bezpečnosti výrazne podceňujú. „Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov alebo obyvateľov 2- až 5-tisícových obcí,“ dodal Velšic.

Skúsenosti s hrozbami 

Prieskum tiež odhalil, že takmer každý druhý respondent má skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami, ako sú napríklad nenávistné správanie na internete, rôzne druhy malvérov, šírenie poplašných správ a podobne. Ďalšia štvrtina má skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou súkromia alebo útokom hekerov.

(TASR)

Čítajte aj: 

• Facebook pridá nové piktogramy a bude upozorňovať na dezinformácie o koronavíruse
• Sociálne siete sú v čase koronavírusu strategickým komunikačným kanálom
• Generácia „Z“ nastupuje na pracovný trh
• Facebook spúšťa na Slovensku a v Česku „fact-checkingový“ program
• Najdôležitejší po pripojení na internet je sedliacky rozum
• Internetové verbálne útoky môžu skončiť aj väzením

[ad2][/ad2]