Černobyľ znova zasiahol Košičanov. Teraz ako seriál
Bol krásny slnečný deň. Neobvyklé na to, že bol len apríl. Deti sa hrali vonku, keďže bola sobota. Ľudia, ktorí žili v ukrajinskom meste Pripjať, ani netušili, že sa v noci, len pár kilometrov od nich, stala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva. Mnohí sa síce zobudili na výbuch, ale nepripisovali tomu až takú dôležitosť. Päťdielna miniséria z dielne HBO a britskej televízie Sky prinútila mnoho ľudí spomínať na obrovskú tragédiu z roku 1986 – kde vtedy boli, čo robili, ako sa o tom dozvedeli…
26. apríla 1986 o 1:23:48 hod. miestneho času sa vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ 4) odohrala parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztavenia jadra reaktora. Päťdielna miniséria HBO a televízie Sky s názvom Černobyľ v utorok odhalila svoju poslednú časť. Mrazivý príbeh o najhoršej jadrovej havárii v histórii jadrovej energetiky rozprúdil nekonečné diskusie o tom, ako verne odráža reálne udalosti.
[ad][/ad]
Pripomienka krehkosti ľudstva
Začiatkom mája, ešte pred začiatkom vysielania seriálu, navštívil Černobyľ aj 28-ročný Daniel Hurný, ktorý už dlhšie býva v Košiciach. „Chcel som spoznať Ukrajinu ako takú a k histórii tejto krajiny patrí aj Černobyľ a katastrofa s ním spojená. Navyše, je to miesto ako žiadne iné na tejto zemi. Išiel som tam sám s vedomím, že uvidím niečo, čo poznačilo ľudské dejiny, že je to pripomienka toho, ako veci môžu dopadnúť a aké krehké je ľudstvo,“ hovorí.
Vybral sa vlakom do Kyjeva, kde bol ubytovaný u svojich kamarátov. Odtiaľ je to do exkluzívnej zóny (v okolí černobyľskej elektrárne) približne hodina a pol autom. Dostanete sa tam len v sprievode niektorej z agentúr, ktoré zároveň riešia dopravu aj povolenia pre vstup. Danielova prehliadka prebiehala v angličtine, no koná sa aj v iných svetových jazykoch. „Dokonca jedna zo spoločností má v ponuke aj slovenskú sprievodkyňu.“
Vstup na vlastné riziko
Exkluzívna zóna sa delí na dva okruhy, pri každej z nich musíte prejsť kontrolou. „Pri vstupe som dostal dozimeter, ktorý zaznamenával úroveň prijatej radiácie. Pri výstupe som ho odovzdal a prešiel som cez skener, ktorý mal skontrolovať, či na sebe náhodou nemám niečo rádioaktívne a či nie som zdrojom žiarenia.“
Tohto rizika sa však neobával. „Je to celkom vtipné, že ľudia z toho majú strach, a pritom dávka radiácie, ktorú by človek mohol dostať, je oveľa menšia ako počas bežného letu, prípadne röntgenu. Jasné, sú tam miesta so silným vyžarovaním a problémom sú tiež schátrané budovy, ale ak sa držíte pokynov, riziko v podstate nehrozí. Pred vstupom však musíte podpísať prehlásenie, že podstupujete toto riziko dobrovoľne a v prípade nejakých následkov sa s agentúrou nebudete súdiť o odškodné. Je pravda, že rodičia neboli týmto výletom veľmi nadšení.“
Zvláštny druh pokoja
Do Černobyľa podľa jeho slov denne prichádzajú desiatky autobusov a mikrobusov plných turistov. „Pre niekoho to môže byť len hŕba schátraných budov, no pre mňa je to výnimočné miesto. Je opustené už niekoľko desaťročí, je tam zvláštny druh pokoja.“
V zóne môžete navštíviť niekoľko miest, závisí to však od konkrétnych agentúr a typov nimi ponúkaných prehliadok. Jednou z hlavných zastávok je reaktor číslo 4. „Boli sme od neho približne 100 metrov. Vďaka novému sarkofágu je to bezpečné a hodnota na našich dozimetroch bola v tejto blízkosti úplne prijateľná,“ vysvetlil Daniel, ktorý tvrdí, že najdôležitejšie na celej návšteve Černobyľa je správať sa k tomuto miestu adekvátne.
„V zóne je napríklad zákaz užívania alkoholu. Som rád, že som tam bol. Dnes sledujem seriál s tým, že mám tieto miesta čerstvo v pamäti. Páči sa mi, že je nakrútený do veľkej miery autenticky,“ dodal.
– Radiácia uvoľnená katastrofou bola najmenej 100-krát vyššia než radiácia uvoľnená v Nagasaki a Hirošime
– V blízkosti Černobyľu sa nachádza tzv. Červený les. Nazýva sa tak, pretože táto oblasť radiáciou nadobudla jasne hrdzavú farbu
– Rádioaktívny dážď padal aj tak ďaleko ako je Írsko
– Opustené mesto Pripjať obývajú vlky, divé kone, diviaky, bobry a iné zvieratá. Mnoho z nich má vrodené chyby alebo výrastky po tele.
– Od roku 2016 má havarovaný štvrtý reaktor nový kryt. Sarkofág by mal vydržať sto rokov. Váži 36-tisíc ton. Pohyblivá konštrukcia je dlhá 162 metrov a vysoká 108 metrov.
– Do roku 2000 sa ešte v nepoškodených blokoch elektrárne vyrábala elektrina.
(ML)
Včera sa odvysielala posledná časť z päťdielnej americko-anglickej minisérie Černobyľ. Seriál poukazuje na úplné zlyhanie techniky, ľudského faktora, politických predstaviteľov, politického zriadenia, elitárskych jednotlivcov. Autenticky zobrazuje výbuch štvrtého reaktora černobyľskej elektrárne. V Česko-slovenskej filmovej databáze má 97 percent a je druhým najlepším seriálom po Zázračnej planéte II. V seriáli vystupuje viacero skutočných postáv. Napríklad fyzik Valerij Legasov, ktorého samovraždou sa seriál začína, hasič Vasilij Ignatenko, ktorého zasiahla smrteľná dávka radiácie, komunistický funkcionár Boris Ščerbina, poverený riadením komisie pre likvidáciu havárie či bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov.
(ML, ČSFD)
Od 6. do 22. mája sa konali tradičné Preteky mieru, ktoré štartovali v Kyjeve a finišovali v Prahe. Svoju účasť na nich z dôvodu blízkosti Černobyľa a možného rizika na poslednú chvíľu zrušila Veľká Británia, USA, Holandsko, Belgicko, Švajčiarsko, Taliansko, Rumunsko, NSR a Juhoslávia. Československí cyklisti sa však zúčastnili spolu s ďalšími 10 krajinami: Fínsko, Francúzsko, Bulharsko, Kuba, Mongolsko, Poľsko, Sýria, NDR, Maďarsko a ZSSR. Organizátori následky havárie tajili a komunikovali úplnú bezpečnosť podujatia. O rádioaktivite síce nebola zmienka, no každý zo športovcov bol pravidelne kontrolovaný dozimetrom, ktorý pípal najmä na hrdle a na členkoch. Všetci zúčastnení si následky nesú so sebou celý život, niektorí z nich už zomreli.
(SZ)
[ad2][/ad2]
O tragédii sa mlčalo. Prvá správa až po piatich dňoch
Sovietsky zväz mal najväčší strach ukázať slabosť pred Spojenými štátmi. O tragédii mlčal. Ako prví sa o nej dozvedeli Švédi, ktorí namerali zvýšené hodnoty radiácie. Rádioaktívny mrak sa šíril na sever do Bieloruska a ďalej do škandinávskych krajín.
V nasledujúcej vlne mrak putoval do Poľska, Československa, Rakúska a ďalších štátov v regióne strednej Európy. Prenikol do Rumunska, Bulharska a krajín bývalej Juhoslávie. Médiá v Československu o tragédii informovali až päť dní po katastrofe.
Košičanka Ľudmila mala vtedy 29 rokov. O najväčšej jadrovej havárii sa dozvedela z televízie. „Boli to len strohé informácie. Vládnuca strana nás presviedčala, že nám nič nehrozí, pretože rádioaktívny mrak išiel smerom na sever. Neuvedomovala som si však, že to bude mať také fatálne následky. Veď všetci sa tvárili, že sa nič nedeje.“
Strach o dieťa
Ľudmila bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Aj preto sa nevybrala do prvomájového sprievodu. „Až niekoľko týždňov potom, keď už sme viac-menej vedeli, čo sa stalo, ma prepadla menšia panika. Pomyslela som si, že som tam mohla stáť, všetko dýchať a mohlo by to uškodiť môjmu bábätku.“
Košičanka takisto pozerala seriál o Černobyli. „Musím sa úprimne priznať, že mi je z toho celého zle a pri sledovaní seriálu mi neraz bolo do plaču. Veď len 900 kilometrov od nás vybuchla jadrová elektráreň a vládnuca strana dala priestor prvému máju, kde stáli tisíce ľudí.“
Varovanie z Nemecka
Pani Naďa sa prvýkrát o výbuchu jadrovej elektrárne dozvedela z novín Pravda 30. apríla 1986. Mala vtedy 34 rokov. „Pamätám si, že to nebolo ani na prvých stranách denníka a bola o tom len malá zmienka: reaktor bol poškodený a niekoľko ľudí zomrelo. Všimla som si tento krátky článok, pretože ako učiteľka nemčiny som vtedy žiakom dala úlohu, aby si vybrali najzaujímavejšie správy z novín a skúsili ich preložiť. Vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že ide o katastrofu.“
Nasledujúci deň jej volal spolužiak, ktorý sa po ukončení vysokej školy odsťahoval do Nemecka, konkrétne do Frankfurtu nad Mohanom. „Povedal mi, aby som určite nevychádzala z domu a že oni majú prísny zákaz vychádzať von, pretože vraj je vo vzduchu rádioaktivita. Vtedy mi došlo, že to nebude len malá nehoda. Pravdupovediac, bála som sa o tom informovať školu, v ktorej som učila. Veď by som išla proti režimu. Človek, ktorý to nezažil, to nikdy nepochopí.“ Seriál nesleduje. Vraví, že si nechce pripomínať tieto hrozivé udalosti.
Beh v Užhorode
Medzinárodné mítingy boli pevnou súčasťou atletických podujatí krajín socialistického bloku. Pretekári Slávie TU Košice si pravidelne merali sily s rovesníkmi zo ZSSR, Poľska, Bulharska či Maďarska. Len necelé dva týždne po výbuchu v Černobyli odcestovali košickí atléti do Užhorodu, ktorý bol organizátorom mítingu Družba. Vo výprave boli skokani, vrhači i bežci, medzi nimi nechýbal ani súčasný redaktor KOŠICE:DNES Dušan Bodnár.
„Mal som 23 rokov a na 9. máj, keď som bežal 1500 metrov, si dobre pamätám aj po 33 rokoch. Vtedy sme o výbuchu v jadrovej elektrárni V. I. Lenina ešte nevedeli, no zarazilo nás, že na rozdiel od minulých rokov sa pretekov zúčastnili len atléti zo ZSSR a Československa. Vtedy sme to neriešili, ako mladých bežcov nás zaujímali len naše výkony. Ja som si navyše zabehol na užhorodskom tartane i osobný rekord. Či to však bolo aj s prispením zvýšenej radiácie, neviem. No je pozoruhodné, že do Užhorodu vtedy cestovali iba dospelí pretekári, mladší sa v tom istom termíne zúčastnili mítingu v Poľsku. Ktovie prečo.“ Dušan si pozrel nielen seriál, ale aj viacero dokumentov. Vraví, že táto téma je a bude ešte dlho živá.
(ML)
Správa Rady ministrov ZSSR ( 30. apríl 1986, PRAVDA)
Moskva (ČSTK) – Rada ministrov ZSSR vydala včera túto správu. Ako už bolo oznámené v tlači. V černobyľskej jadrovej elektrárni ležiacej 130 kilometrov severne od Kyjeva došlo k havárii. Na mieste pracuje vládna komisia pod vedením podpredsedu Rady ministrov ZSSR Borisa Ščerbinu, jej členmi sú vedúci pracovníci ministerstiev a úradov, poprední vedci a odborníci. Podľa predbežných údajov nastala havária v jednom objekte štvrtého energobloku a bola pri nej zničená časť stavebných konštrukcií obklopujúcich reaktor. Sám rektor bol poškodený a došlo k určitému úniku rádioaktívnych látok. Ostatné tri energobloky sú v poriadku, boli zastavené a ponechané v prevádzkovej rezerve. Pri havárii zahynuli dvaja ľudia. Boli prijaté maximálne opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť následky havárie. Radiačná situácia v elektrárni a okolí sa teraz stabilizovala a postihnutí dostávajú potrebnú lekársku pomoc. Obyvatelia miesta, v ktorom je jadrová elektráreň a troch okolitých obcí, boli evakuovaní. V černobyľskej jadrovej elektrárni a v jej okolí sa nepretržite sleduje radiačná situácia.
Foto: TASR
[ad3][/ad3]
Anketa: Aké dojmy vo vás vyvolával seriál Černobyľ?
Pavol Ovšonka, podnikateľ
Zaujímam sa o históriu 20. storočia. Aj preto som si nemohol nechať ujsť tento seriál. Pár mesiacov pred výbuchom elektrárne som sa narodil. Moja mama mi hovorila, že bolo krásne, slnečno, kočíkovala ma vonku. Seriál vo mne vyvolával silné emócie. Strach, smútok, bezmocnosť. Každý by si ho mal pozrieť.
Adam Lech, študent
Seriál bol úžasný. Perfektne spracovaný. Celý čas som to pozeral so zatajeným dychom. Páči sa mi, že to nie je natočené ako dokument, ale hraný film. Myslím, že aj preto zaujal množstvo ľudí. Veľa vecí o tragédii som sa dozvedel aj vďaka nemu. Bolo to veľmi silné.
Edita Hilgartová, copywriterka
Seriál ma zaujal od prvej časti. Je zaujímavo spracovaný. Desivý je fakt, že výbuch sa udial blízko našej krajiny, no ľudia boli v nevedomosti o tom, čomu sú vystavení. Ešte pred seriálom som sa pustila do knihy Černobyľská modlitba. Rozpráva príbehy ľudí, ktorých som našla aj v seriáli.
Mia Nováková, social media specialist
Veľmi ma fascinuje. Vďaka nemu si ešte viac uvedomujem, aké riziko nám v čase výbuchu hrozilo. Oproti dokumentu je seriál lepšie natočený najmä z toho hľadiska, že vyvoláva v divákovi emóciu. Udalosť sa týkala priamo našich rodičov a starých rodičov, čo je možno až nepredstaviteľné.
(Michaela Luxová,Simona Zavacká)
