Košice trápi nedostatok asistentov pre učiteľov

Mamička chcela zapísať telesne postihnutú dcéru do prvého ročníka v škole s bezbariérovým prístupom. Škola sa bráni, že nemajú kapacity na jej prijatie kvôli ďalšiemu hendikepu. 

Silvia Glodeková je matkou dvoch detí. Osemročného syna a mladšej dcérky Leyly, ktorá má detskú mozgovú obrnu. Dievča sa chystá  nastúpiť do prvého ročníka základnej školy. 

Pre telesný hendikep chcela svoju dcéru zapísať na Základnú školu Mateja Lechkého, kde majú bezbariérový prístup, čo pomáha integrovaniu žiakov zo zdravotným znevýhodnením medzi zdravé deti. „Zároveň tam chodí aj jej starší brat, čo by bolo oveľa praktickejšie,“ hovorí Glodeková.  

[ad][/ad]

Nedostatočné kapacity

Leyla absolvovala testy na zápis do prvého ročníka, podľa matky v rámci možností úspešne. Dievča dostalo diplom, odmenu a Glodeková vraví, že po skúške jej nepovedali, že by nemohla nastúpiť. Neskôr sa v škole dozvedela, že dcéra nepatrí do spádovej oblasti školy. 

Danica Blašťanová, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy Mateja Lechkého, hovorí niečo iné. „Prijímame deti aj z iných oblastí. Problém je v tom, že nemáme kapacitné možnosti na výučbu žiačky, pretože má aj iné diagnózy, nielen telesné postihnutie, preto jej nevieme poskytnúť adekvátne podmienky. Niektoré deti potrebujú pri výučbe aj ďalší odborný personál, lepšiu starostlivosť a menší kolektív,“ uviedla. 

V súčasnosti majú v škole pätnásť telesne hendikepovaných detí, pre ktoré sú k dispozícii dvaja asistenti učiteľa a špeciálny pedagóg. Podľa zástupkyne ponúkali matke aj iné riešenia, s ktorými ona nesúhlasila. Kvôli citlivosti údajov však zástupkyňa informácie nechcela konkretizovať. 

Glodeková tvrdí, že žiadne alternatívy jej neponúkli, len ju poslali na ZŠ Starozagorská 8 a ZŠ Gemerská 2. Ani jedna z nich však nevyhovuje, keďže nedisponujú bezbariérovým prístupom. 

Zrakové postihnutie

Malá Leyla má okrem detskej mozgovej obrny aj zmyslové postihnutie, a to zraku. Konkrétne „výrazné oslabenia v čiastkových funkciách zrakového vnímania“,  ako uvádza odporúčanie pracovníka zo špeciálno-pedagogického poradenstva. Nie je nevidiaca, nemá ani mentálne postihnutie. 

V Košiciach existuje škola, ktorá sa špecializuje na postihnutia zraku. Je to ZŠ Gemerská, ktorá však nemá bezbariérový prístup, a aj tak má naplnenú kapacitu detí s postihnutím. 

Podľa Glodekovej táto škola bola ochotná pomôcť ZŠ Lechkého poskytnutím učebných materiálov pre deti so zrakovými problémami. Napriek tomu ostal postoj školy negatívny, tvrdí matka. 

„Mám ťažké srdce na riaditeľa. Všetko by som chápala, keby mi už skôr povedal, že môže nastať taká situácia, keď som chodila na rodičovské združenia svojho syna a vedeli, že mám v pláne ju tam prihlásiť,“ dodáva.

Ujala sa jej iná škola

Glodekovej status s opisom problému na Facebooku si všimla riaditeľka ZŠ Drábova Annamária Kmiťová. S pomocou magistrátu mesta kontaktovala matku a škola nakoniec Leylu prijala. 

„Nie je to síce bezbariérová škola, ale vytvoria také podmienky, že triedu 1. – 4. ročníka presunú na prízemie, aby sa tam moja dcéra mohla pohybovať,“ hovorí Glodeková. 

Škola už kontaktovala aj ZŠ Gemerskú, aby je poskytla konzultácie pri vyučovaní malej Leyly. ZŠ Drábova nemá asistenta učiteľa, preto jej bude na vyučovaní asistovať zatiaľ jej matka. 

„Budem musieť, nemáme iné východisko. Ešte by bola možnosť žiadať o osobného asistenta cez úrad práce, ale ten vraj nemôže byť v škole počas vyučovania, iba počas mimoškolských aktivít,“ dodáva. Uvažuje aj nad tým, že by svoju dcéru zapísala do prípravného ročníka Spojenej školy pre telesne postihnutých vo Vyšnom Opátskom. 

Odborníčka z praxe vidí porušenie práv detí  

Podľa Marcely Strhárskej, sociálnej pracovníčky z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach, je najväčším problémom pri začleňovaní hendikepovaných detí samotná vôľa základných škôl tieto deti prijať. 

Hovorí, že školy integrujú najmä žiakov s takým postihnutím, ktoré veľmi nezaťažia vyučovací proces. „Keď už majú deti ťažšie postihnutie, posielajú ich do špeciálnych škôl, aj keď by nemuseli. Preto všetky potom chodia do Spojenej školy pre telesne postihnutých vo Vyšnom Opátskom,“ povedala Strhárska. 

Podľa nej je však v takýchto prípadoch veľmi tenká hranica medzi ochotou a schopnosťou školy dieťa začleniť. Potvrdzuje to jej skúsenosť z praxe. „Oslovili sme mailom všetky základné školy v meste na spoluprácu s naším klubom. Odpísali nám dve,“ opisuje. 

[ad2][/ad2]

Strhárska: Na súde by uspeli  

Zároveň upozorňuje, že takýmto prístupom je porušovaný Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, podľa ktorých majú nárok vzdelávať sa tam, kde chcú. 

„Školy sa spoliehajú na to, že to rodič nebude riešiť. Pritom ak by sa s týmito argumentmi postavil pred súd, vyhral by ho. Poznám právnika, ktorý sa venuje práve takýmto prípadom a niekoľko takých súdov vyhral,“ uviedla Strhárska. 

Situácia by sa podľa odborníčky začala meniť, ak by sa do tejto problematiky začali rodičia viac opierať. „Mesto ani školy to nemajú ako svoje priority. Preto musia písať na magistrát žiadosti a chodiť tam s deťmi. Rodičia nemajú čas,“ dodáva pracovníčka.

[ad3][/ad3]