Mlynský náhon – kosiť či nekosiť?

V pondelok podvečer prebehlo stretnutie Občianskeho združenia Mlynský náhon s verejnosťou – formou prechádzky pozdĺž náhonu. Zišla sa tam približne stovka obyvateľov. Medzi nimi aj primátor, mestskí poslanci, starostovia Starého Mesta a Severu či zástupkyňa riaditeľa Správy mestskej zelene. 

S obyvateľmi za občianske združenie diskutovali botanik Robert Gregorek, zoológ Andrej Mock a ornitológ Peter Krišovský. Cieľom prechádzky spojenej s prednáškami bolo vysvetliť širokej verejnosti funkciu náhonu, jeho problematické miesta a biotop, ktorý sa vo vodnom diele a jeho okolí nachádza. Zároveň odpovedali na otázky, prečo sa nekosia brehy, kedy a ako bude prebiehať ich úprava, aký bol, je a aký bude vodný režim Mlynského náhonu, aké sú dôvody zmenenej prevádzky. Na mieste sa prítomní mohli pýtať na čokoľvek, no obyvateľov žijúcich v blízkosti náhonu zaujímali najmä dve témy – nepokosené brehy a komáre. 

[ad][/ad]

Komáre nie sú hrozbou

R. Gregorek vysvetlil, že v súčasnosti už nehrozia kalamity komárov a ich premnoženie. „Komár sa premnoží v priebehu šiestich až štrnástich dní. Ak by sa náhon vypustil, spolu s ním by odišli aj larvy vážok či malých rýb, ktoré sú konzumentmi komárov. Navyše, doteraz pretekalo náhonom biednych 100 litrov za sekundu, v súčasnosti je to 300 až 320 litrov, čo je nevyhovujúci pohyb vody pre larvy komárov,“ tvrdil botanik s tým, že mierna prítomnosť komárov pri vodných tokoch je prirodzený jav. Podľa jeho slov je rozumné narábanie s hladinou toku základným predpokladom, aby nevznikali extrémy. Práve fungujúci biotop bojuje proti ich premnoženiu. 

Neestetická džungľa

Jednou z najviac diskutovaných tém boli nepokosené brehy Mlynského náhonu, ktorého údržbu zabezpečuje Správa mestskej zelene (SMsZ). Obyvateľom v tesnej blízkosti náhonu pripomínajú džungľu, ktorá im príde neestetická, bráni vo výhľade na hladinu a majú obavy z potkanov či kliešťov. Burina, ktorá sa na brehoch nachádza, podľa nich nie je zeleň, ktorá patrí do mesta. 

Kosenie sa doteraz vykonávalo štyrikrát ročne pri vypustenom náhone z dôvodu lepšej prístupnosti pracovníkov k terénu. To však znemožňovalo vytvorenie vlastného ekosystému a poškodzovalo miestnu faunu a flóru. Od marca tohto roku, po zasadnutí komisie životného prostredia, verejného poriadku a ochrany zdravia, sa po odporúčaní brehy začali kosiť dvakrát ročne pri hladine náhonu spustenej o 15 cm. „Kosenie je prirodzená súčasť brehu, ale nesmie prebiehať v čase plného kvetu na jar, pretože alergici to neocenia. Druhýkrát by sa malo kosiť v neskorej jeseni,“ uviedol Gregorek. 

Diskusia chýbala 

Podľa M. Popríkovej zo SMsZ sa mali už na začiatku sezóny určiť miesta, kde kosiť a kde nekosiť. „Navrhovala som vytypovať lokality, ktoré budú brané ako prírodné brehové porasty a intenzívne kosené porasty. Na to už je v tomto období neskoro,“ uviedla Popríková. Podľa jej slov sa náhon opäť vypustí v októbri alebo novembri, kedy sa pred zimou dokosia brehy a vyčistí koryto náhonu. Ďalšie vypustenie je naplánované na marec. 

Kosiť brehy za plného koryta si zástupkyňa riaditeľa nechce zobrať na zodpovednosť. „Nemám odvahu sem poslať zamestnancov ručne kosiť, môže sa hocičo stať a ja za tých ľudí nesiem zodpovednosť,“ dodala. Súčasnú, na niektorých miestach aj 1,5-metrovú „džungľu“, chce riešiť kosením so žacím ramenom. Breh upravia, pokiaľ stroj dosiahne. 

[ad2][/ad2]

Sú za kosenie

Primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) pomoc aktivistov víta, no na nepokosené brehy náhonu sa pozeral rozpačito. „Viem, že to myslia dobre, ale neviem… ani v zahraničí som nevidel nič podobné.“ 

K občanom sa prihovorili aj starostovia Starého Mesta Igor Petrovčik (nezávislý) a Severu František Ténai (nezávislý), cez ich mestské časti Mlynský náhon prechádza. „Páčia sa mi myšlienky aktivistov a som za to, aby bol v náhone život, ale aspoň z estetického hľadiska by sa tu malo pokosiť,“ uviedol Petrovčik.

Náhon vraj zatápa

V súvislosti s náhonom sa šíria aj dezinformácie, že jeho voda zatápa okolité domy či pivnice. Predseda OZ Mlynský náhon Eugen Ščavnický preto odkryl poklop drenáže, do ktorej bolo možné nahliadnuť. „Dno drenáže je pol metra pod dnom Mlynského náhonu, čo je dva a pol metra. Preto sú akékoľvek priesaky vody dosť nereálne,“ uviedol Ščavnický. 

Problémovým úsekom je oblasť zhybky, ktorá sa nachádza pod vŕbou pri Rokoku. Ide o kritické miesto z hľadiska prietoku. Snahou aktivistov je, aby hladina na tomto mieste nebola prerušená. Na mieste sa taktiež hromadí odpad, ktorý je na vodu naviaty z neďalekých kontajnerov, poprípade „vďaka“ návštevníkom vŕby, ktorí tam nechávajú odpadky.

„Voda patrí do mesta a opatrenia, ktoré sa v minulosti prijali a dostali vodu z mesta preč, neboli správne. V plnom rozsahu to už nikdy nebudeme vedieť navrátiť, ale súhlasím s aktivistami, že musíme urobiť maximum, aby sme ju aspoň sčasti prinavrátili späť,“ uviedol primátor. 

[ad3][/ad3]