Nostalgia – viac snehu, väčšie huby, lacnejšie pivo…

Zajtra uplynie 28 rokov od začiatku novembrových udalostí, ktoré v roku 1989 znamenali začiatok definitívneho konca totalitného socialistického režimu vo vtedajšom Československu. V Košiciach si výročie Nežnej revolúcie pripomenieme aj na treťom ročníku festivalu s názvom Matrioshka.

Riaditeľkou multižánrového festivalu je Košičanka Miroslava Rybárová. Ako nám povedala, hlavným cieľom všetkých troch doterajších ročníkov podujatia bolo zvýšiť povedomie mladých ľudí o socializme a ukázať im, aké majú šťastie, že nežijú v totalite. 

„Dúfame, že sa nám to podarilo. Ľudia už vedia, o čom je festival Matrioshka. Na podujatia chodí veľa najmä mladých ľudí. Či si z nich skutočne odniesli tú podstatnú informáciu, to je ťažké ohodnotiť. Ale už sa k nám ľudia hlásia, máme fanúšikov na Facebooku, pýtajú sa, hlásia sa k nám aj ako dobrovoľníci. Podľa mňa sú však mladí ľudia natoľko inteligentní, že hlavnú myšlienku pochopili,“ hovorí M. Rybárová.

[ad][/ad]

Kritické myslenie

Festival sa nesie v duchu motta Nedovoľme absurdite zničiť humanitu! „Aj v dnešnej dobe sa totiž ešte stále stretávame s názormi, ktoré podporujú a zľahčujú udalosti a princípy totalitných režimov, alebo popierajú základné ľudské práva. Preto sa nenásilným, často aj zábavným a inovatívnym spôsobom snažíme zdôrazniť potrebu kritického myslenia a zachovania občianskej spoločnosti. Festival sa stal platformou pre zdieľanie a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Dáva priestor aj iným združeniam s podobnými hodnotami na prezentáciu svojich aktivít a projektov,“ vysvetľuje tohtoročné zameranie festivalu jeho riaditeľka.

Spomienkový optimizmus

Podujatí, ktoré by pripomínali Nežnú revolúciu a jej význam v dejinách Slovákov, je stále veľmi málo.  „To nie je normálne, ale zapadá to do spôsobu, akým sme sa vysporiadali so socializmom – nijako. Stále sa stretávam s názormi, že za socializmu sa žilo lepšie, že tu boli sociálne istoty,“ pripomína zapálená mladá žena. V mysliach ľudí začína podľa nej prevládať spomienkový optimizmus. „Pamätajú si na to ,dobré‘ a na zlé zabúdajú. Podľa nich zimy boli dlhšie, snehu bolo viac, huby boli väčšie, rohlíky, mlieko a pivo lacnejšie… A pritom práve pre socializmus sa naša spoločnosť neposúva dopredu tak, ako by mohla. Sme netolerantní voči novému, neznámemu, ako sú náboženstvá či sexuálne menšiny, ale tolerujeme korupciu či rodinkárstvo. To všetko je pozostatkom socialistického myslenia. A naše deti žijú v spoločnosti, kde sa toto všetko považuje za normálne.“ 

Nezaujímavá téma?

Matrioshka svoj význam stále má. Mnohí mladí nezažili totalitu a nevedia, aký bol život za socializmu. V rodinách sa o tom hovorí málo. V učebných osnovách na školách sa moderným dejinám Slovenska, vrátane Novembra 1989, tiež venuje minimum času a priestoru. 
„Práve teraz, keď sa medzi mladými začala rozmáhať podpora extrémistických názorov, čo ukázali posledné parlamentné voľby, je dôležité im nenásilným spôsobom sprostredkovať informácie, ktoré by mali vedieť, aby sa mohli správne rozhodnúť,“ hovorí M. Rybárová.

[article slug=“mladez-nepozna-smutne-obdobia-v-nasich-dejinach“][/article]

[ad2][/ad2]