Drevený kostol v Kežmarku patrí medzi slovenské skvosty. Zaujal aj Jakubiska

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku zapísaný v zozname UNESCO sa radí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky mesta. Skvostom kostola je 300-ročný organ, ktorý patrí medzi najväčšie barokové organy na Slovensku s pôvodným píšťalovým fondom. Kostol je zaujímavý aj filmovou produkciou, keďže na tomto mieste nakrúcali známu slovenskú rozprávku Perinbaba. Režisér Juraj Jakubisko si dokonca tento priestor vybral aj pre jej druhý diel.

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov a vznikol na základe šopronských artikúl vydaných v roku 1681. Dvadsiata piata a 26. artikula, takzvaný zákonný článok, hovorili o tom, za akých podmienok mohli evanjelici v tom čase stavať kostol.

Chrám museli postaviť na náklady cirkvi a ako stavebný materiál sa nesmel použiť kameň. Kostoly sa preto budovali z dreva bez kovových klincov a okrem toho museli stáť do jedného roka bez základov. Podmienky pre ich výstavbu tak predurčovali chrámom krátku životnosť.

„Nevieme ako vyzeral pôvodný kežmarský drevený artikulárny kostol, lebo súčasná podoba pochádza z roku 1717. Pravdepodobne išlo o prestavbu menšieho artikulárneho kostola do tejto podoby, ktorá je dnes veľká a monumentálna,“ uviedol zborový farár Roman Porubän.

Napriek tomu, že kostol pôsobí z vonkajšej strany nenápadne, jeho vnútro odkrýva veľký priestor. „Kapacita tohto kostola na sedenie je 1 500 miest aj s chórmi,“ doplnil farár s tým, že bežne pamiatku za rok navštívi okolo 22-tisíc ľudí.

[ad][/ad] 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

[break][/break] 

Okná ako na kajutách lode 

Finančne na stavbu kežmarského svätostánku prispeli protestanti z celej severnej Európy, dokonca švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky.

„V archíve cirkevného zboru sa nachádzajú listinné dokumenty od dánskeho kráľa Kristiána V. a švédskeho kráľa Karola III., ktorí na svojom území týmito listinami povolili uskutočniť zbierku na účel stavby kostola,“ vysvetlil Porubän.

Priblížil, že staviteľom tohto chrámu bol popradský majster Juraj Müttermann. Podľa legendy mu prišli pomáhať lodníci, ktorých poslal švédsky kráľ. V kostole sa zachovali okrúhle okná ako na kajutách lode a rovnako číslovanie miest v laviciach od jedna po deväť, kde jednotka je zobrazená vždy v tvare kotvy.

[ad2][/ad2]

Prekrásna rezbárska práca

Návštevníka na prvý pohľad zaujme ľudové baroko, ktorým je tento kostol do značnej miery vyzdobený. Podľa Porubäna je nezvyčajné, že u evanjelikov prevláda práve baroko. Odôvodniteľné je to tým, že v Kežmarku žili ľudia, ktorí mali na tú dobu viac finančných prostriedkov a snažili sa kostol takýmto spôsobom výtvarne aj rezbársky skrášliť.

Výnimočnosť tohto kostola spočíva predovšetkým v rezbárskej práci kežmarského umelca Jána Lercha. Zaujímavosťou kostola je tiež šestica chórov, ktoré sa delili na mládenecký, dievčenský, učňovský, oltárny, prvý a druhý organový chór.

Chýbajúce základy a neskôr pristavená veža spôsobili narušenie statiky chrámu. Keďže sa evanjelici obávali, že kostol spadne, v 19. storočí sa rozhodli postaviť nový. V Kežmarku preto vedľa seba stoja dva evanjelické kostoly.

Drevená stavba má veľmi dobrú akustiku, z toho dôvodu sa v kostole konajú rôzne koncerty, napríklad chrámovej, organovej hudby, a pri organizovaní podujatí spolupracujú aj s košickou filharmóniou. 

Foto: TASR
(TASR)