Prečo novoročné predsavzatia spravidla zlyhávajú?

Začiatok roka je tradične spojený s novoročnými predsavzatiami. Ľudia si sľubujú viac pohybu, zdravšie stravovanie, menej stresu či viac času pre seba. Skúsenosti aj dostupné údaje však ukazujú, že väčšina týchto predsavzatí nevydrží dlhšie než niekoľko týždňov alebo mesiacov.

Filip Guldan

2. 1. 2026

0

Medzinárodné dáta ukazujú, že až 52 % ľudí od predsavzatí upustí v priebehu prvých troch mesiacov, pričom iba 5 % odhodlaných svoje predsavzatie dodrží. Nízku úspešnosť predsavzatí potvrdzujú aj globálne prieskumy, ktoré hovoria, že počet tých, ktorí predsavzatia dlhodobo úspešne dodržiavajú sa pohybuje medzi 8 až 12 %.

Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi. Práve budovanie návykov je proces, ktorý rešpektuje individualitu človeka aj prirodzené fungovanie mozgu. Je tiež dôležité, aby sme k sebe boli realistickí a trpezliví. Menej veľkých predsavzatí a viac malých, vedomých krokov môže byť tým najlepším začiatkom.“

Mýtus 21 dní

Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi.„Vytváranie návykov má podobný princíp, ako napríklad učenie sa naspamäť v škole. Niekto si nové informácie osvojí rýchlo, iný potrebuje času viac. Pri osvojovaní návykov tak nie je dôležitý konkrétny počet dní, ale o to, kedy sa z nového správania stane prirodzená rutina.“

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Prvé bábätko roka 2026 sa narodilo v šačianskej nemocnici

Problém novoročných predsavzatí nie je v nedostatku vôle, ale v nastavení cieľov. Podľa členky Slovenskej asociácie koučov Kataríny Meškovej ani symbolický dátum, ako napríklad 1. január, sám o sebe nezaručuje zmenu správania a veľké, všeobecné záväzky často narážajú na realitu každodenného života. „Ak chceme skutočnú a dlhodobú zmenu, musíme sa prestať spoliehať na jednorazové sľuby a začať pracovať s návykmi.

Budovanie návykov funguje v cykloch

Môže sa stať, že človek svoj záväzok nedodrží a niekedy „zakopne“. Seba obviňovanie potom len zvyšuje frustráciu a často vedie k úplnému vzdaniu sa zámeru. Oveľa účinnejšie je v takom prípade vnímať návrat k starým zvykom ako prirodzenú súčasť procesu a znovu sa vrátiť k motívom, pre ktoré sme sa rozhodli tieto zvyky zmeniť. Cieľom nie je dokonalosť ani rýchly výsledok, ale udržateľná zmena, ktorá zapadne do reálneho života.

Na západe ľuďom pomáhajú aj kouči

Pri budovaní návykov môže dôležitú úlohu zohrať aj koučing. „Kouč nedáva príkazy a ani nekontroluje výkon. Kouč je sprievodca, ktorý pomáha pomenovať hodnoty, nastaviť realistické kroky a podporuje človeka práve vtedy, keď motivácia klesá,“ vysvetľuje Katarína Mešková.

(TS)