Letné horúčavy môžu aktivovať baktérie spôsobujúce vážne infekcie

„Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo v roku 2024 predpísaných približne 207-tisíc balení antibiotík na tonzilitídu, pričom sa týkali 133-tisíc poistencov. Tento objem tvoril osem percent zo všetkých predpísaných antibiotík za daný rok,“ uviedol Matúš Jurových z vedenia VšZP. Najviac predpísaných balení bolo zaznamenaných počas zimy – v januári 23-tisíc, vo februári 20-tisíc a v decembri 19-tisíc. Naopak, letné mesiace priniesli pokles, keď v tomto období bolo vydaných len 11-tisíc balení antibiotík. Aj keď počas leta výskyt bakteriálnej angíny klesá, VšZP eviduje vyšší podiel prípadov najmä u detí vo veku od nula do šesť rokov. Dôvodom môže byť pobyt v nových kolektívoch počas prázdnin, letné tábory, časté cestovanie, ale aj náhle zmeny teplôt – napríklad prechod z klimatizovaného prostredia do exteriéru. U najmladších detí sa zároveň ešte len formuje imunitný systém, čo zvyšuje náchylnosť na infekcie.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Klimatizácia vie osviežiť, ale aj uškodiť. Odborník varuje pred častými chybami v horúčavách

Vysoké letné teploty predstavujú nepriamy faktor šírenia určitých druhov baktérií. Medzi ne patria aj Fusobaktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ústnej dutine, no v horúčavách sa ich aktivita môže zvyšovať, čím rastie aj riziko infekcií. Rozlíšenie medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom angíny je pre správnu liečbu kľúčové. Antibiotiká sú účinné len v prípade, že ide o bakteriálnu formu ochorenia, napríklad pri streptokokovej infekcii. Ak je však pôvodcom vírus, ako rhinovírus, adenovírus či koronavírus, liečba má byť symptomatická. Zbytočné podávanie antibiotík môže prispieť k ich rezistencii, čím sa ich účinok v budúcnosti znižuje.

„Naše dáta ukazujú, že až 72 percent pacientov s diagnostikovanou angínou dostalo antibiotiká od praktického lekára. Tento podiel je vzhľadom na vírusovú povahu väčšiny prípadov vysoký. K správnej liečbe pomáha CRP odpoved alebo mikrobiologické vyšetrenie,“ spresnila Denisa Slivková z predstavenstva VšZP. Medzi najčastejšie predpisované antibiotiká patrili betalaktámové antibiotiká a penicilíny, ktoré tvorili 40 percent. Ďalších 39 percent pripadlo na iné betalaktámové antibiotiká a zvyšných 20 percent na makrolidy, linkozamidy a streptogramíny.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že angínu môže vyvolať konzumácia studených nápojov alebo zmrzliny. Ide však len o mýtus. Hoci chlad môže krátkodobo oslabiť imunitu, samotná infekcia sa šíri najmä kvapôčkovou cestou alebo kontaktom s infikovanými predmetmi. Odborníci zároveň odporúčajú niekoľko opatrení. V prípade opakovaných angín je vhodné overiť pôvod ochorenia a nepýtať si antibiotiká automaticky. Rozhodnutie o liečbe by mal urobiť lekár. Základom prevencie je posilňovanie imunity, dôkladná hygiena rúk a opatrnosť pri striedaní teplôt medzi interiérom a vonkajším prostredím.

(SITA,dkn)