historia

Ozdobené ihličnaté stromčeky, či už živé, alebo umelé, sú najznámejším symbolom Vianoc. Tie, ktoré zdobili ľudia ešte pred sto rokmi, však vyzerali úplne inak ako dnešné. Vo vidieckych i  mestských domoch ešte aj počas prvej republiky stromčeky nestáli na podstavcoch, ale boli zavesené nad stolom. Najčastejšie to bol nebol celý strom, ale len vrchol jedličky, alebo

Už niekoľko storočí patrí betlehem ako zobrazenie biblického príbehu o narodení Ježiša Krista k neodmysliteľným súčastiam Vianoc. Názov sa odvodzuje od mesta Betlehem, kde sa podľa Nového zákona (Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Lukáša) narodil v maštali Ježiš Kristus. Aj preto základ betlehemu tvorí dieťatko ležiace na slame v jasličkách, pri ktorom stoja či sedia

Na udalosti spred tridsiatich rokov si zaspomínal aj ich priamy účastník, druhý ponovembrový rektor Univerzity P. J. Šafárika a súčasný emeritný profesor, uznávaný matematik Lev Bukovský. Aj napriek tomu, že nevystúpil na žiadnom balkóne, zúčastnil sa na všetkých štrajkoch, demonštráciách a mítingoch, podporoval študentov v ich aktivitách.  Prvé demonštrácie Novembra ´89 zažil priamo v Prahe,

Vstup do Komunistickej strany nebol pred Novembrom 1989 taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Samozrejme, ak ste neboli príslušníkom vládnucej robotníckej triedy, ale „iba“ inžinierom, lekárom, alebo právnikom.  Do Komunistickej strany niektorí vstupovali z presvedčenia, ďalší z lenivosti. Pozdrav Česť práci však súdruhovia vykrikovali nahlas, kde sa len dalo, a niektorí

Prvomájové sprievody pred Novembrom ´89 boli pre straníkov niečo podobné, ako pre veriacich Urbi et orbi vo Vatikáne. Len s tým rozdielom, že k pápežovi sa išlo dobrovoľne. Dychová hudba hrala na Prvého mája, alebo Sviatok práce, pod balkónom už od šiestej ráno, stánky s občerstvením raz ročne ponúkali spišské párky a neodmysliteľné desaťstupňové pivo,

Vždy sa hovorilo, že Košice mali v novembri 1989 bližšie k Prahe. Svedčí o tom aj fakt, že namiesto Verejnosti proti násiliu (VPN) založili Občianske fórum (OF). Jedným zo zakladateľov bol Peter Neuwirth. Pre KOŠICE:DNES spracoval túto chronológiu, ktorá však nie je historickou štúdiou ani analýzou udalostí, ktoré sme zaznamenali od 17. novembra ´89 po slobodné

Predvečer sviatku Všetkých svätých – Halloween – sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra prevažne v anglicky hovoriacich krajinách a v zámorí. Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu „All Hallows‘ Evening“, čo doslovne znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho poznáme ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a s  večierkami v kostýmoch. Jeho pohanský pôvod však siaha

Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár – to sú mená, ktoré spája dátum 28. október 1918. Títo politici stáli v tom roku na čele udalostí, výsledkom ktorých bol vznik Československa, zdôraznil Český rozhlas na svojom webe. Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, si SR pripomína ako

Bielorusko a Slovensko majú k sebe v skutočnosti bližšie, ako by si možno niektorí mysleli. Okrem toho, že sme Slovania a Európania máme aj podobné dejiny. Tento rok si totiž pripomíname 75. výročie oslobodenia Bieloruska od fašistických okupantov. No a ako sa to týka Slovenska? V partizánskom hnutí v Bielorusku bojovalo aj 500 našich mužov.

Rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov. V tejto obci v okrese Košice-okolie postavili mladší kaštieľ, založili evanjelický cirkevný zbor, venovali sa charitatívnej činnosti a podporovali školstvo. Stopy po ich potomkoch vedú do Maďarska, USA aj Austrálie. Ako ozrejmila obecná kronikárka Zuzana Kšenžighová, ktorá sa o tento šľachtický rod zaujíma, Ujházyovci boli zemania, teda príslušníci

Absolventka Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a doktorandka na Ústave historických vied Filozofickej fakulty Univerzity Pardubice sa dlhodobo systematicky venuje zaujímavej téme – fenoménu prostitúcie. Vo verejnej knižnici Jana Bocatia prezentovala svoju doktorandskú prácu Košické nočné motýle, alebo prostitúcia v medzivojnovom období, v ktorej mapuje prácu prostitútok medzi dvoma svetovými vojnami na Slovensku, ale

Viacerými podujatiami si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pripadá na 9. septembra a na Slovensku je pamätným dňom. V roku 2019 uplynie 78 rokov odvtedy, ako vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Poslanci Národnej rady SR  (NR SR)

Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík v okrese Košice-okolie, sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky. Za svoj

V sobotu 7. septembra uplynie 400 rokov od smrti troch košických mučeníkov Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. Boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Bethlena, ktoré sa považuje za súčasť Tridsaťročnej vojny (1618 – 1648). Počas svojej návštevy východoslovenskej metropoly 2. júla 1995 ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za

Druhá svetová vojna bola globálnym konfliktom. Uviedol to vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach a poverený prorektor pre vysokoškolské vzdelávanie, akademické tradície a obrady a zároveň člen Správnej rady Ústavu pamäti národa Martin Pekár v súvislosti s tým, že v nedeľu uplynulo 80 rokov od vypuknutia tohto zatiaľ

Slovensko si v auguste tohto roka pripomína 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré je jedným z míľnikov našej novodobej histórie. Ozbrojený odpor slovenskej povstaleckej armády a partizánskych skupín bol jasným odkazom, že obyvateľstvo stojí na strane spojencov. Mnohé mestá a obce na Slovensku boli zničené fašistami. TASR v spolupráci s Múzeom SNP v

Toto leto bolo síce horúce a teploty lámali rekordy, no aj v minulosti sa naši dovolenkári potrebovali schladiť. Pozrite, kde všade ľudia rekreovali. Prinášame vám unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami. Letné osvieženie 1963 Také žičlivé leto ako je tohto roku už dávno nebolo. Akoby nám chcelo nahradiť strasti, neľútostnej zimy, hýri

Ukážky historických bojov, kaskadérov na koňoch a množstvo atrakcií pre deti čaká na návštevníkov podujatia Krásnohorské hradné hry, ktoré sa uskutoční v sobotu 3. augusta na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka v okrese Rožňava. Ako uvádzajú organizátori, 14. ročník prinesie atmosféru stredovekého života i dobových bitiek. „Krásnohorské hradné dni patria medzi najväčšie historické podujatia v

Slovenská republika si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. V roku 2019 od tejto udalosti uplynie 1156 rokov. Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok svätých Cyrila a Metoda 24. mája

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 štvorcových metrov a kapacitu viac ako 5000 ľudí. Stavať ho začali na konci 14. storočia na mieste pôvodného farského kostola, pričom v tom čase v meste už stáli aj dominikánsky a františkánsky kostol. Pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála