Ohňostroj či predsavzatia: TOTO je pôvod novoročných symbolov

Koniec roka je čas, kedy sa lúčime so starým rokom a oslavujeme nový začiatok. S týmto dňom sa nepochybne spájajú veľkolepé ohňostroje, novoročný prípitok so šampanským, či rôzne predsavzatia a povery. História tohto sviatku siaha tisícky rokov dozadu a viažu sa k nemu mnohé zvyky a tradície.

Staroveké oslavy Nového roka

Podľa portálu History sa novoročné oslavy datujú 4000 rokov dozadu z čias starodávnej Mezopotámie. Pre Babylončanov značila jarná rovnodennosť začiatok nového roka. Udalosť slávili náboženskou slávnosťou zvanou Akitu. Starodávne civilizácie si postupne vytvorili vlastné kalendáre, ktorých prvý deň sa viazal zväčša k významným poľnohospodárskym či astronomickým udalostiam.

Odkedy oslavujeme Nový rok prvého januára?

Starý rímsky kalendár pozostával z desiatich mesiacov, počnúc jarnou rovnodennosťou. Egypťania, Feničania a Peržania napríklad začínali nový rok počas jesennej rovnodennosti. V 8. storočí pred Kristom sa do kalendára pridali dva ďalšie mesiace, január a február. Július Cézar potom v roku 46 pred Kristom predstavil nový, upravený Juliánsky kalendár. Prvý január sa vtedy stal prvým dňom v novom roku. Vyplynulo to z mena rímskeho boha začiatkov, ktorý mal dve tváre.

Tradície na Slovensku

Slovenská etnografka a historička Zora Mintalová-Zubercová vo svojej knihe Tradície na Slovensku popisuje slovenské novoročné zvyky. Dodnes sa zachovala typická slovenská povera, že prasiatko nosí šťastie. Preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť lietavá zver (hydina ako hus či bažant), pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Na druhej strane sa podávala šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali peniaze a hojnosť.

S novým rokom sa spájalo aj množstvo iných povier. Napríklad ak prišiel do domu niekto cudzí, nemohol prísť s prázdnymi rukami a musel priniesť jedlo alebo peniaze, čo prinášalo hojnosť. V domácnosti muselo byť upratané a čisto, aby tak bolo po celý rok. Smeti sa však von nevynášali, ale vmetali sa do kútov. Verilo sa totiž, že ak by sa niečo vymietlo, vynieslo by sa zároveň z domu šťastie. Gazdinky si zase dávali pozor na hrnce, rozbité hrnce značili nešťastie v novom roku.

Na ďalšej strane sa dozviete napríklad odkiaľ pochádza zvyk so šampanským, či novoročný bozk.

Pôvod novoročných symbolov

Profesor a antropológ Anthony Aveni z Univerzity Colgate v New Yorku vo svojej knihe Stručná história sezónnych sviatkov vysvetľuje históriu najznámejších novoročných symbolov:

• NOVOROČNÝ BOZK: Mnoho kultúr považuje prechod z teplého obdobia do studeného ako nesmierne zraniteľné obdobie, čo nahráva zlým silám. Bozk mal v tomto prípade poskytovať ochranu a prinášať šťastie pri prechode do chladného zimného obdobia.

• ŠAMPANSKÉ: Buchnutie šampanského je neodlučiteľnou tradíciou Nového roka. V 16. storočí ľudia prišli na to, že pridanie cukru do fľaše s vínom vytvorí šumivý nápoj. Francúzi potom začali používať šampanské pre kráľovské oslavy.

• SPUSTENIE GULE: Jedná sa o ikonickú Americkú tradíciu z roku 1907, súčasťou ktorej je spustenie gigantickej gule s odbitím polnoci v New Yorku. Je založená na tradícii námorníkov, ktorý používali časové gule na nastavenie vlastných časomier pri ich pobyte na mori.

• NOVOROČNÉ PREDSAVZATIA: Táto tradícia vzišla zo starého Babylonu, kde si dávali predsavzatia, aby sa zavďačili bohom a do nového roka vykročili tou správnou nohou.

Na poslednej strane sa dozviete, prečo púšťame ohňostroje, či prečo sú ľudia poverčiví.

Pôvod novoročných symbolov

Posledné štyri tradície sa týkajú audiovizuálnej šou, poverčivosti, hojnosti a peňazí:

• OHŇOSTROJ: Množstvo kultúr odpradávna používa petardy, búšenie na bubny, či búšenie do rohov miestností na zahnanie zlých síl. Ohňostroje ako také boli vynájdené v 7. storočí v Číne.

• POVERČIVOSŤ: Novoročné oslavy po celom svete majú vlastnú dávku povier. Napríklad v Brazílii sa vyhýbajú jedeniu kurčaťa počas prvých minút v novom roku, a to preto lebo sliepky škrabú zem smerom dozadu, čo značí cúvanie v živote, nie napredovanie. Taliani si zase šetria pár hrozien, aby zaistili úrodu na ďalší rok. Ľudia odjakživa vykonávali rituály ako obranu proti úzkosti a neistote z budúcnosti. Takéto rituály tak robia budúcnosť viac predvídateľnou.

• PENIAZE: Turci nosia červenú spodnú bielizeň, púšťajú vodu z kohútika či sypú na prah dverí trochu soli, aby zaistili prosperitu. Švajčiari striekajú kopčeky šľahačky na podlahu a Filipínci zase nosia bodkované oblečenie, pretože kruh symbolizuje prosperitu.

• JEDLO: V mnohých častiach sveta sa na Silvestra konzumuje zelenina pripomínajúca mince a finančný úspech. Príkladom je šošovica či hrach. Iné krajiny zase jedia bravčové mäso, pretože prasa značí progres a prosperitu. Iným zaujímavým tradičným jedlom sú kruhové koláče, ktoré majú znázorňovať uzavretie kruhu a teda uzavretie starého roka, napríklad v Holandsku, Mexiku, či Grécku.

Zdroj: (ML)

[modalsurvey id=“80163941″ style=“flat“ init=“true“]