KOMENTÁR MARIÁNA BALÁZSA: Po oslobodení Košíc prišlo nové zotročenie

V januári 1945, po odchode fašistických jednotiek z Košíc, sa začalo rabovanie obchodov. Očití svedkovia ešte donedávna spomínali napríklad rabovanie Pullákovej predajne obuvi v blízkosti Dómu, Grochovej likérky na dnešnom Námestí osloboditeľov, alebo malých obchodíkov na dnešnej Južnej triede.

Ruskí vojaci kradli ľuďom hodinky, bicykle, cigarety. Ľudia sa báli vychádzať na ulicu. Rusi sa usadili v domoch rodín, ktoré vyjedali a okrádali. Jednu rodinu ruskí radisti celé dni vyjedali, nakoniec ju okradli a hlavu rodiny odvliekli na nútené práce na Dombas. Inej rodine Rusi ukradli z maštale kone a ich majiteľa odvliekli do uhoľných baní tiež na Dombase. Takéto prípady boli bežné. Popri tom ruská eskorta bezdôvodne odviedla niekoľkých ľudí do priestorov niekdajších dôstojníckych blokov na Komenského ulici. Potom sa už za nimi zľahla zem.

Archívne materiály svedčia dokonca aj o vraždách, ktoré spáchali ruskí vojaci na východe Slovenska.

Na jar 1945 sa mali všetci muži z Košíc od určeného veku zhromaždiť na mieste, kde dnes stojí hotel Jasmín (donedávna Hutník). Kto sa nedostavil, prišli si po neho ozbrojenci z NKVD (vtedajšia obávaná ruská bezpečnostná služba). Všetci boli potom odvlečení na nútené práce na Sibír. Bez previnenia, bez rozsudku. Prežili len niekoľkí. Napríklad Ladislav Kundrák, ktorý bol koncom januára 1945 odvlečený vo veku 20 rokov a domov sa vrátil v decembri 1953.

To však nebol koniec. Nasledovali ďalšie výzvy na povinné brigády. Ľudia z nich skončili v gulagoch. Napríklad Anton Felber, ktorý strávil na Sibír „iba“ tri roky a spolu s niekoľkými väzňami z iných krajín sa vrátil vďaka intervencii Červeného kríža. Pri návrate nik nevážil viac ako 45 kíl. Po návrate domov ŠtB Felbera zatkla a poslala do pracovného tábora do Čiech.

Pre mnohé rodiny sa „oslobodenie“ zmenilo na nové peklo. Pre niektorých na dlhé desaťročia, pre iných na celý život. Pripomínať si oslobodenie Košíc chrbtom k obetiam „bratskej pomoci“ i nastupujúceho totalitného režimu je cynické. V nedávnej minulosti sa to nesmelo. Už štvrťstoročie je to však naša morálna povinnosť.
 

Foto: facebook