Roman Rokytka: (Bez)mocní Paškovci?

Odchod Martina Pašku z mestského podniku pre bitku na Hlavnej má vyvolať zdanie, že je to dôsledok jeho slobodného rozhodnutia, možno aj poctivej seberaflexie sprevádzanej vyvodením osobnej zodpovednosti za spoločensky neprípustné konanie.

Veriť tomu sa nedá, aj keby sme za rok zabudli na podobné „dobrovoľné“ odstúpenie jeho strýka z funkcie šéfa parlamentu. Spoliehať sa nemôžeme ani na to, že Paška si už stihol prečítať piaty mesiac platný etický kódex bytového podniku, v ktorom má napísané, že je povinný správať sa tak, aby šíril dobre meno spoločnosti.

Navyše už trocha poznáme mentálny svet čoskoro bývalého technického riaditeľa. Odkryl nám ho už vtedy, keď stavebné práce podriadených na svojom byte bránil tým, že mestský podnik je podnikateľský subjekt, a preto žiaden konflikt verejného záujmu so súkromným on riešiť nemusí. To, že na nočnej ulici predsa „nereprezentoval mesto ani bytový podnik“ a nie je „verejne činnou osobou“, vyhlasoval aj dva dni po incidente.

Prijateľnejším vysvetlením preto je, že primátor Košíc Richard Raši si zobral poučenie z predsedu Smeru Fica, ktorý už viackrát ukázal, že ak je ohrozená jeho popularita, je schopný obetovať kohokoľvek. Nechá padnúť každého, kto ho namočí do škandálov. V Smere veľmi dobre vedia, že ľudí oveľa viac ako biznis za štátne rozhnevajú také veci, ako sú kopance do žien a bezvládne ležiacich. A uvedomujú si to dvojnásobne, keď na dvere klopú parlamentné voľby.

Potom ako podriadený ministra Kaliňáka o chvíľu vybaví druhého Pašku v polícií, zostáva ešte prekonať odpor kruhov, ktoré stoja za posledným z bratov v štátnej nemocnici. Miliónové zdravotnícke tendre sú predsa len iná liga.

Foto: Shutterstock