Vladimír Špinner: Humor náš volebný a zlepence

Myslel som, že český humor pri voľbe Miloša Zemana za ich prezidenta nemôže nič prekonať. Mýlil som sa. Voliči na Slovensku nanominovali do parlamentu takú zostavu, akú sme si nevedeli ani len vo sne predstaviť. Strany, ktoré si bohorovne namýšľali, že to tam majú isté, sú odrazu z kola von a namiesto nich prichádza jedna lepšia ako druhá.

Zakázaná pospolitosť vymenila mundúry a názov, ale je úplne jasné, že keď tigra premaľujete na bielo, nebude z neho baránok. Videl som ich raz naživo v „národnej“ akcii. Boli schopní biť hlava-nehlava, vyrevúvali svoje heslá a ukazovali, ako chcú presadzovať svoje „ušľachtilé“ myšlienky. Teraz na to majú nečakane silnú príležitosť v Národnej rade.

Spoločnosť im bude robiť človek z prvých stránok bulváru, na ktorého sa už prilepilo všeličo, najnovšie aj mafiáni. Som zvedavý, či jeho hodnoty nekončia pri čo najväčšom počte detí od najväčšieho počtu manželiek. Čím tak nadchol voličský ľud, je naozaj záhada.

Ďalej tu máme strany, ktoré už jednu pravicovú vládu poslali bez mihnutia oka do nirvány. K tomu Procházka strácajúci dôveru aj vo vlastných radoch a starý dobrý Béla, ktorého tlačia k múru, aby sa konečne zbratal so slovenskými národovcami, že je to v nejakom záujme… Oslabený Fico rozmýšľa, kde urobili súdruhovia chybu, že to takto dopadlo, a nad funkčným ľavo-pravým zlepencom. Vláda ešte širšieho zlepenca hrozí z druhej strany od Sulíka, lebo možnosť vládnuť ho doslova opantala. Ako dlho môžu takéto pospájané čudá zostať pevne pospolu?

Azda to na druhý pokus zvolíme lepšie.

Foto: TASR