Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou v období veľkého pôstu

Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový, a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň. Počas neho sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch, ale aj vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa spoveďou, a evanjelici účasťou na Večeri Pánovej, vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom pôste, na Veľký piatok i úplnom pôste, ale zameriavajú sa aj na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

KARIÉRA V KOŠICE: DNES – hľadáme nové talenty do tímu!

Aj po stáročiach ostávajú v pamäti generácií i jeruzalemské ratolesti. Na Slovensku majú podobu tradičných konárikov bahniatok. V katolíckych kostoloch ich počas Kvetnej nedele kňazi posvätia, čím podľa ľudovej tradície získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami. V chrámoch posvätené bahniatka považujú ľudia aj za liečivé – jemné zamatovo sivé výhonky konzumujú napríklad pri akútnych bolestiach v hrdle. Veľký význam pripisujú halúzkam z Kvetnej nedele roľníci, ktorí ich dodnes vkladajú do prvej na jar vyoranej brázdy. Pastieri ich ako “bič” používajú pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.

Aj keď Kvetná nedeľa býva v rozličných termínoch, našla si svoje miesto aj v pranostikách. Ľudia sa všeobecne tešia, ak je posledná pôstna nedeľa slnečná a teplá, pretože vraj platí: Aká Kvetná, taká aj Veľkonočná nedeľa. Podľa starých otcov Kvetná nedeľa s belasou oblohou a slnkom znamená, že možno dúfať v dobrú úrodu obilia a hrozna – mali by byť plné stodoly, ale i sudy s vínom. Jedna z pranostík vplyv počasia z Kvetnej nedele vzťahuje i na jeseň, keď konštatuje – Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom.

Zdroj:(SITA,mt)